Na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity sa koncom roka 2008 uskutočnil ďalší z cyklu seminárov Národného konventu o EÚ na aktuálnu tému Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a regionálny rozvoj.
Účastníkov podujatia privítala prof. Ing. M. Lacko-Bartošová, CSc., prorektorka pre zahraničné vzťahy, ktorá zároveň pripomenula viacročnú prepojenosť univerzity na NK EÚ, najmä v analýzach vplyvu klimatickej zmeny na rôzne oblasti poľnohospodárstva, ako aj v problematike rozvoja vidieka obnoviteľných energetických zdrojov a podobne. S referátom k týmto témam vystúpila Zdenka Kramplová, poslankyňa NR SR, Daniel Ács, štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, prof. Magdaléna Lacko-Bartošová a doc. Bernard Šiška z SPU. Z vystúpení a konštruktívnej diskusie účastníkov seminára vyplynuli viaceré odporúčania pre orgány zodpovedné za poľnohospodársku politiku a regionálny rozvoj v podmienkach SR, ako aj pre orgány EÚ. Medzi základné patrí príprava stratégie SR pre rokovanie o rozpočte EÚ na roky 2013 - 2020, vytvorenie systému prefinancovania nepriaznivého stavu v poľnohospodárstve, iniciovanie vytvorenia centrálnej impelementačnej agentúry pre všetky druhy projektov a zlepšenie spolupráce Ministerstva pôdohospodárstva SR s vedeckou obcou.
Pokiaľ ide o prípravu stratégie SR pre rokovanie o rozpočte EÚ na roky 2013 - 2020, je nevyhnutné vypracovať komplexnú národnú stratégiu s presne definovanými prioritami. Do jej prípravy je nutné zapojiť všetky relevantné ministerstvá. Dôležitá je spolupráca s Vyšehradskou štvorkou, ale aj s novými členskými krajinami únie. K najvýznamnejším prioritám rozvoja Slovenska účastníci seminára navrhovali revitalizáciu sídlisk, vodné hospodárstvo, vzdelanie, výskum a podporu zamestnanosti. Pre lepšiu komunikáciu s Európskou komisiou a ostatnými členskými štátmi EÚ odporučili založiť pri Úrade vlády SR centrálnu inštitúciu kontaktu.
Poľnohospodárstvo treba považovať za najdôležitejšie odvetvie hospodárstva krajiny, hlavne pre jeho nenahraditeľnú úlohu v potravinovej zabezpečenosti štátu. Nevyhnutné je vytvoriť systém prefinancovania nepriaznivého stavu v poľnohospodárstve. Ohrozovanie poľnohospodárstva negatívnymi účinkami klimatickej zmeny je už v súčasnosti nepochybné. Je preto žiaduce prefinancovávanie prípadných škôd spôsobených záplavami, suchom a neúrodou. Podľa vzoru viacerých európskych krajín sa odporúča zriadenie "rizikového fondu", rekonštrukcia zanedbaných závlahových systémov, zastavenie pustnutia poľnohospodárskej krajiny a využívanie najnovších biotechnológií v agronómii. Mimoriadne potrebná je nová regionalizácia a rajonizácia poľnohospodárskej výroby. V súčasnosti sa implementáciou projektov na získanie prostriedkov z eurofondov zaoberá 20 rôznych agentúr, ktoré svoju činnosť prakticky nekoordinujú. Tento stav si vyžaduje okamžité riešenie.
Na neposlednom mieste je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu MP SR s vedeckou obcou. Dôležité je, aby ministerstvo venovalo väčšiu pozornosť výsledkom vedy a výskumu a svoje rozhodnutia podopieralo vedeckými analýzami. K tomu možno využívať poradné témy odborníkov, napr. z SPU, Výskumného ústavu pôdohospodárstva, Slovenského hydrologického ústavu, ale aj iných, na poľnohospodársku krajinu zameraných pracovísk.
