J. ŽITŇANSKÝ: SOM HUDOBNÍK A UČITEĽ, OBOJE VNÍMAM AKO SVOJE POSLANIE:
Hudobná skupina Profil nedávno oslávila 34. výročie svojho vzniku. Širokým repertoárom piesní si získala priazeň mnohých divákov nielen doma, ale aj v zahraničí. Jedným z jej z piatich členov je Ing. JÁN ŽITŇANSKÝ, PhD., z Technickej fakulty našej univerzity.Pán inžinier, kapela vraj vznikla, keď ste oslavovali svoje 15. narodeniny...
- Áno. Presne na Štefana, 26. decembra 1974. Nápad vytvoriť hudobnú skupinu dostal môj kamarát Peter Belica, ktorý, žiaľ, dnes už nie je medzi nami. Z pôvodných piatich členov sme dodnes zostali spolu štyria. Piaty člen, Ján Walla, hrá s nami 16 rokov. Naše fungovanie začalo tým, že nám miestny úrad dovolil umiestniť aparatúru v kultúrnom dome v Horných Obdokovciach. Budova slúžila aj ako kino. Schádzala sa sem mládež nielen z našej, ale aj z okolitých dedín. Po skončení filmu si mohla naša skupina skúšať nové piesne. Mladí ľudia nám fandili, a tak kultúrne podujatie pokračovalo niekedy až do rána... Mnohí z našich prvých poslucháčov sú dnes už starí rodičia. Naša skupina hrala nielen na ich svadbe, ale aj na svadbe ich detí, ba dokonca vnukov.
Ako vznikol názov Profil?
- Málokto vie, že pôvodne sme sa volali Tulipán. Prvýkrát sme totiž vystúpili na oslavách 1. mája, v období, keď kvitli tulipány. To nás inšpirovalo a dúfali sme, že aj my raz rozkvitneme... Neskôr, keď sme sa vrátili z vojenskej služby, začali sme uvažovať o "profesionálnejšom" názve. Na jednom z hudobných nástrojov bol nápis Profil a nám sa to zapáčilo.
Kde ste najčastejšie vystupovali a aký bol váš pôvodný repertoár?
- Začínali sme na svadbách, kde sme hrali ľudové piesne a na takzvaných "čajových večierkoch", kde "letel" rock and roll. Postupne sme repertoár rozšírili o šlágre a hity, polku, valčíky - viedenský, anglický, čardáš, tango, disko rock and roll a charleston.
Mali ste aj typický imidž?
- (Smiech.) Samozrejme, všetci členovia skupiny nosili krásne dlhé vlasy! Moja mama sa hnevala a chcela, aby som si dal ostrihať "tie škumáty". Zachránili ma babky z dediny, ktoré jej povedali: "Nechaj toho Janka, veď má vlasy ako andelíček!" Bol som im za to vďačný. Veď ako by vyzeral basgitarista s krátkymi vlasmi?
Dnes hráte najmä na estrádach, robíte hudobno-zábavný program s ľudovými pesničkami vo vlastnom charakteristickom podaní, spestrený vtipnými vstupmi, prípadne hosťom. S ktorými spevákmi či rozprávačmi sa vám vystupovalo a vystupuje najlepšie? - Za viac ako 30 rokov ich bolo naozaj veľa. Nezabudnuteľné sú vystúpenia s Melániou Oláriovou, Jožom Rážom, Richardom M?llerom, Jadrankou, Petrom Stašákom, so skupinou Senzus, Tublatankou, Gladiátorom či Drišľakom. Spievala s nami aj hviezda českej pop music Helena Vondráčková a Marie Rottrová. O Helenke je známe, že sa s nikým nechcela dať vyfotografovať, nám sa to však podarilo. Vynikajúce spomienky máme aj na vystúpenie s charizmatickým Jozefom Dóczym, Oldom Hlaváčkom, Petrom Novotným, Dušanom Grúňom a, žiaľ, dnes už nebohou Zorou Kolínskou. Príjemné vystúpenie bolo s FS Lúčnica, pretože sme sa delili o spoločnú šatňu, čo bolo naozaj super... Osobne som sa však najviac tešil na účinkovanie s Michalom Dočolomanským. Rok pred jeho smrťou sme spolu vystupovali v Bánovciach nad Bebravou. Veľmi veľa fajčil, tak som sa ho spýtal: "Majstre, prečo tak veľa fajčíte?" Odpovedal mi: "Viete, na niečo sa zomrieť musí." Najčastejšie však vystupujeme s country kapelami na jarmokoch, hodoch a na festivaloch. V živote som sa presvedčil, že platí - čím väčšia hviezda, tým príjemnejší človek...
Máte fanúšikov nielen doma, ale aj v zahraničí. Z ktorých končín ste dostali odozvy? - Z Kanady, Austrálie, Rakúska, z Čiech i Moravy, dokonca aj z južnej Afriky. Z rôznych kútov sveta, kde žijú Česi a Slováci. Nedávno sme mali zaujímavý telefonát. Nejaký pán chcel vedieť, kedy budeme hrať na Duchonke. Keď sme mu povedali presný termín, znepokojil sa, či to stihne. Volal totiž z New Yorku. Takéto pozitívne odozvy a to, že ľudia žijúci v zahraničí poznajú naše nahrávky, nás vždy poteší.
Je fašiangové obdobie, čas zábav a plesov. Čo nesmie chýbať vo vašom repertoári?
- Slovenský valčík, ktorým začíname každé svoje vystúpenie.
Ste nielen hudobník, ale aj strojár a pedagóg. Ako spájate koníček so svojou profesiou?
- Oboje vnímam ako svoje poslanie. Veď ako inak by som zvládol situáciu, keď mi pred 20 rokmi zomrel otec a po pohrebe som musel vystupovať na pódiu... A tiež pred rokom, keď som pochoval 27-ročného syna, ktorý tragicky zahynul a o týždeň na to som mal koncert... Do školstva som sa dostal z praxe ako technický pracovník a vďaka prof. Vladimírovi Kročkovi, terajšiemu dekanovi TF, som sa pustil do štúdia a v súčasnosti učím dva predmety - technickú spôsobilosť procesov a metrológiu v riadení kvality. V tomto povolaní som sa našiel.
Čo hovoríte na študentov? Poznajú vašu kapelu?
- Študentov mám veľmi rád, sú úprimní a dokážu byť veľkými kritikmi. Myslím si, že sú meradlom poznania a vycítia kvality pedagóga. Snažím sa, aby naše vzájomné vzťahy boli založené na úcte. Pokiaľ ide o hudbu, mnohí študenti vedia, že som hudobník, ale to neznamená, že každému sa musí páčiť naša hudba.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Minulý rok skupina Profil pripravila reláciu pre TV Central, ktorá bola odvysielaná na Silvestra. Budete pokračovať v tejto spolupráci?
- Hudobný program Na chalúpke strýčka Toma, kde sme predstavili štyri naše klipy, bol divácky veľmi úspešný. Plánujeme v ňom pokračovať a natočiť ešte štyri klipy v jarnej, letnej a v zimnej prírode, pretože to je najkrajšia kulisa. Chystáme aj ďalšie tri CD s ľudovými pesničkami v našom štýle. Na tento rok už máme zaplnený kalendár vystúpení a dokonca sme už podpísali 20 zmlúv na rok 2010. Diváci nás môžu uvidieť na plesoch, firemných akciách, jarmokoch, hodoch, vinobraniach, hudobnom lete a na festivaloch.
