Písal sa rok 1970, keď sa viacero amerických skupín ochranárov a jednotlivcov, ktorým mimoriadne ležala na srdci problematika ochrany životného prostredia, rozhodlo zorganizovať protestné podujatia, aby upriamili pozornosť verejnosti a mocných vtedajšieho sveta na nutnosť zamyslieť sa nad tým, ako ľudstvo spravuje najväčší dar, ktorý dostalo do "prenájmu", našu modrú planétu... Dvadsiaty druhý apríl vyhlásili po celej krajine za Deň Zeme. Konali sa rôzne protestné podujatia, koncerty, ktoré mali jeden cieľ: žiadali od vlády dodržiavanie legislatívnych opatrení proti znečisťovaniu ovzdušia. Veci sa dali do pohybu. Deň Zeme prekročil hranice USA a rozšíril sa po svete. Je výzvou na to, aby si človek uvedomil, že potenciál ľudstva už presiahol samoregulačnú schopnosť prírody napraviť to, čo človek bez rozmyslu každodenne pácha. Veď právomoc daná človeku nie je nekonečná a mala by byť v rovnováhe so zodpovednosťou. Stručne a jasne je to vyjadrené v tomto citáte, podľa internetového zdroja proroctve indiánskeho kmeňa Cree: "Až odpílite posledný strom, až znečistíte poslednú rieku, až ulovíte poslednú rybu, potom prídete na to, že peniaze sa nedajú jesť."
Naša Zem je krásna. Je to náš spoločný dom. O poriadok v tom našom vlastnom sa zvyčajne úzkostlivo staráme. Veď si ho staviame, krášlime, budujeme nielen pre seba, ale aj pre našich potomkov. Tak by sme mali zaobchádzať aj s našou planétou. A to nielen jeden deň v roku.
K. POTOKOVÁ
