A tak aj bolo. Kôpka na jeho širokej dlani mala teraz akýsi iný tvar, po zovretí dlane v päsť zostala celistvá, no nie zlepená, pri najmenšom pohybe sa z vrcholu zosýpala, nebola mokrá ani suchá. Keď ma oslovil, aby som aj sám privoňal, pocítil som typickú, no neopakovateľnú vôňu zeme, zeme, ktorá akoby sama prehovorila: "Už je čas". Otec akoby počul ten hlas, len pokračoval: "Je to tak chlapče, všetkému je poriadok, zimné dni vystrieda prívetivá jar, rok sa strieda s rokom a z chlapca sa stáva muž. Nemá, no láskavá príroda sa nám prihovára, len treba rozumieť jej reči. Svoj vymedzený čas v tomto dianí musíme účelne využiť, treba vedieť, čo a kedy začať, kedy končiť, skutkami naplniť svoje poslanie, lebo len táto cesta vedie do človečenstva."
Na toto druhé stretnutie mám tiež živú spomienku. Na jeho mozoľnatej dlani ležal teraz obilný klások. Po zovretí jeho zhrubnutých prstov povolil a vydal zo svojho objatia drobné obilné zrnká, ktoré sa po vyfúknutí pliev zlatisto vynímali v poludňajšom slnku. Po prelomení, lepšie po prehryznutí, vydali taktiež zvláštnu vôňu - bola to vôňa chleba.
Táto chvíľa už nebola pre mňa chvíľou nevedomého údivu s vidinou dávneho detstva, bola a je to chvíľa každého z nás, keď pri pohľade na svoju otvorenú dlaň hľadá čo na nej zostalo z nášho konania z našich skutkov. Odpovedáme nielen prírode, zemi, po ktorej chodíme, ľuďom, s ktorými sa stretávame, ale aj sami sebe. A vtedy, keď sa realita života naplní a my hovoríme, že je všetko relatívne okrem tohto okamihu, vtedy sa zem stáva jediným a posledným spoločníkom človeka. Biblickým odkazom oslovuje každého a všetkých, hovorí nenáhlivo zrozumiteľne, bez náznaku diktátu, ale presvedčivo.
... môj odkaz v Tebe stále drieme
a prináša Ti radosť, žiale, strach,
prihovára sa každodenne
sám si súčasťou zeme
prach si, a premeníš sa v prach.
Keď prvé hrudky dopadnú na drevo a vydajú svoj mrazivý zvuk, obsah veršovaného odkazu je akýsi zrozumiteľnejší. Sme dostupní nielen myšlienkam, ale i predsavzatiam, čestnosti, statočnosti, pracovitosti, ale aj vzájomnej pomoci, pochopenia, úcty, spravodlivosti a pokory. A vtedy si spomínam, na dávno vyslovené slová ... áno, všetkému je poriadok.
Prof. Ing. JOZEF KULICH, PhD.
