Dnes na všetkých typoch škôl, počnúc materskou a končiac vysokou vládne boj o žiaka, študent je alfa a omega. Často sa sťažujeme na nízku úroveň stredoškolákov, ktorí k nám prichádzajú. Prečítajú, ale textu nerozumejú. Iste, aj materiálne podmienky sú dôležité, ale v prvom rade je pri výchove dôležitá osobnosť učiteľa. Mladým ľuďom sa treba venovať od útleho veku, od základnej školy, zamestnať ich v rôznych krúžkoch, účasťou v súťažiach, olympiádach. V poslednej dobe sa na to akosi zabudlo, ale na nápravu nikdy nie je neskoro.
No pozrime sa aj na naše katedry. Myslím, že aj tu chýba pomoc slabším študentom vo forme konzultácií, čo bolo predtým samozrejmé. Nemali by sme sa iba sťažovať na to, ako sa k nám študenti správajú. Správajú sa tak, ako my k nim. Pedagóg je v podstate herec, akonáhle prekročí prah svojho domu a príde na katedru, mal by nasadiť úsmev a dobré slovo. Tak si ich najlepšie získa. Nemyslite si, že študent si neváži pochvalu! Dokazujú to moje dlhoročné skúsenosti a môžem povedať, že nikdy som so študentmi nemal problémy. Pred skúškou im hovorievam, urobte radosť trom ľuďom, sebe, rodičom, ale aj mne. Pochválim ich za výbornú prácu v laboratóriu a dodám, pridajte k nej aj teoretické vedomosti a to bude ono.
Na cvičeniach, prednáškach by sa mali mladí ľudia cítiť veľmi príjemne, mali by sme im vytvoriť peknú atmosféru. V takej sa nám často aj zdôveria a lepšie sa im darí. Nedávno sme si urobili akúsi inventúru skúšok a myslím si, že výsledky na našich fakultách nie sú zlé. Iste, aj tu platí majstrovstvo pedagóga, latku by si mal vždy postaviť podľa toho, s akými študentmi pracuje a pristupovať k nim citlivo. Skrátka, správajme sa k študentom tak, ako by sme chceli, aby sa každý iný človek správal k našim deťom. Taká je to jednoduchá zásada...
