e-poľnohospodár

Falošný prodekan

Na konci prvého ročníka prišla ťažká rana. Neurobil som skúšku z organickej chémie u Ing. Veselského. Bol to vynikajúci prednášateľ, ale bezohľadný skúšajúci. "Nič to, cez leto sa to naučím", povedal som si so zaťatými zubami. Celé leto som študoval chémiu. Vedel som ju naspamäť, ale nepomohlo to. Vyhodil ma bez citu ani nie po dvoch povedaných vetách. Žiadosť o dekanský termín s päťdesiatkorunovým kolkom a s lekárskym potvrdením som koncom septembra, cez obed, a to zdôrazňujem, doniesol na študijné oddelenie dekanátu. Starší plešatý pán, podľa môjho úsudku prodekan, si ma premeral, nasadil si okuliare a doklady skontroloval. Spýtal sa ma, prečo sa poriadne neučím. Odpovedal som, že som sa učil celé leto. A on na to, že to je málo. A ďalej poznamenal, že to lekárske potvrdenie sa mu zdá byť sfalšované. Preľakol som sa, lebo to bola pravda. Dával mi malú nádej, že mi skúšku povolia opakovať. S malou dušičkou som odišiel z dekanátu. Mesiac som sa trápil a čakal. Nakoniec som skúšku horko-ťažko urobil a na stretnutie s "prodekanom" som zabudol. Až raz, išiel som pešo do školy na Kalváriu a práve pred dverami školy pristál na bicykli pán s mne známou tvárou, o ktorom som si myslel, že je prodekan. Nezdalo sa mi však, že by prodekan chodil na bicykli. Až teraz vyšla pravda najavo. Ten pomyselný prodekan bol totiž školský poštár, ktorý využil situáciu, keď úradníci dekanátu boli na obede a on prebral moje doklady. Pomsta ja sladká, pomyslel som si, keď vkročil do budovy. Pristúpil som k odstavenému bicyklu a spustil som mu vzduch z obidvoch pneumatík. Ventily som zobral do vrecka. To bolo za to, že ma vystrašil! Rozmýšľal som, ako môže poštár tak dobre ovládať predpisy. A veruže mohol. Mal totiž syna, ktorý študoval o rok vyššie a poznal študentské finty.