Prezidenti stredoeurópskych rektorských konferencií (Rakúska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Slovinska, Slovenska, Českej republiky) sa stretli 3. a 4. marca 2005 na Karlovej univerzite v Prahe. Rokovali o súčasnom vývoji vo vysokom školstve a výskume v Európe s osobitým zreteľom na regionálny aspekt. Konkrétnu pozornosť venovali úsiliu akademickej obce sledovať hlavnú stratégiu Európskej asociácie univerzít (European University Association), a to
- rozšíriť ponuku vzdelávania, predovšetkým bakalárskych študijných programov,
- zachovať kvalitatívne štandardy magisterských študijných programov,
- podporiť myšlienku doktorandských študijných programov ako základu pre vybudovanie Európskeho výskumného priestoru.
Na záver rokovania účastníci schválili nasledujúce vyhlásenie:
K úlohe štrukturálneho štúdia vo vysokom školstve
Účastníci spoločného rokovania súhlasili, že za účelom dosiahnutia výdatného rastu v počte dostupných miest vo vysokom školstve, je nevyhnutné štrukturálne štúdium, hlavne na bakalárskom stupni v súlade s Bolonskou deklaráciou. Cieľom je väčší rast počtu absolventov vysokých škôl ako jednej zo základných podmienok ďalšieho rozvoja a to nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z pohľadu sociálnej kohézie na národnej a európskej úrovni. Okrem rozšírenia ponuky bakalárskych študijných programov, taktiež potrebujeme upraviť obsah súčasných študijných programov, aby bola zvýšená pravdepodobnosť úspešného ukončenia.
Intenzívna reforma študijných programov uspokojujúca všetky podmienky vysokoškolskej kvalifikácie absolventa, je hlavným problémom, ktorému čelia vysoké školy a žiadna iná inštitúcia ju nemôže vykonávať bez toho, aby zasiahla do akademických slobôd a autonómie vysokých škôl.
Bez ohľadu na všeobecnú tému ďalšieho otvorenia vysokoškolských systémov, všetci účastníci stretnutia považujú účasť stredoeurópskych univerzít v európskych programoch pre mobilitu študentov a učiteľov za kľúčovo významnú pri budovaní partnerských vysokoškolských sietí so vzájomne akceptovanými vzdelávacími štandardami.
K doktorandskej hodnosti ako puncu Európskeho vysokoškolského priestoru a Európskeho výskumného priestoru
Berlínske komuniké ministrov zo septembra 2003 zdôraznilo prirodzený vzťah medzi doktorandským vzdelaním a výskumom, ako aj dôležitosť 3. stupňa štúdia pre realizáciu "Európy založenej na vedomostiach". Seminár o doktorandských programoch pre európsku spoločnosť založenú na vedomostiach konaný v rámci "Bologna Follow up" aktivít, ktorý spoločne organizovala nemecká a rakúska vláda a EUA v Salzburgu vo februári 2005, sa venoval témam vychádzajúcim z Berlínskeho komuniké. Niekoľko iniciatív rôznych rektorských konferencií ako aj rôznorodé aktivity Európskej asociácie univerzít ako projekt pre doktorandské programy ďalej zdôraznili hodnotu akou európske univerzity prispievajú k doktorandskej hodnosti.
Prezidenti stredoeurópskych rektorských konferencií týmto deklarujú svoju podporu úsiliu na európskej, medzinárodnej a bilaterálnej úrovni. Zhodli sa, že právo udeľovať doktorandskú hodnosť je definujúci prvok a hlavné poslanie univerzity. Výhradne univerzity sú zodpovedné za organizáciu doktorandských programov a výskumnú výchovu ako súčasti ich inštitucionálnej autonómie.
Za účelom potvrdenia svojho záväzku zabezpečiť kvalitu a atraktívnosť doktorandských programov, prezidenti stredoeurópskych rektorských konferencií súhlasili, že cieľom doktorandských programov je pokrok v poznaní prostredníctvom pôvodného výskumu. Tie by mali vychovávať absolventov tak, aby prispievali k spoločnosti založenej na vedomostiach na a mimo akadémie. Na dosiahnutie tohto cieľa, doktorandské programy by mali
· byť súčasťou inštitucionálnych politík a stratégií;
· mať určený primeraný časový rámec (3-4 roky ako pravidlo);
· byť organizované štrukturálnym spôsobom, ktorý umožní rozvoj prenosných zručností;
· poskytovať doktorandským kandidátom tímový odborný dohľad, ktorý môže pochádzať z rôznych disciplín a univerzít;
· zahŕňať odporúčania týkajúce sa mladých výskumníkov, ktoré sú vyvíjané v rámci iniciatívy navrhnúť Európsku chartu pre výskumníkov (European Charter for Researchers);
· podporovať interdisciplinárnu výchovu;
· podporovať mobilitu doktorandských kandidátov a akademického personálu;
· učiniť opatrenia pre rovnosť pohlaví pri prijímaní a riadení študentov a akademických pracovníkov a
· byť dostatočne financované, aby bola zabezpečená kvalita programov ako aj primerané a časové podmienky pre doktorandských kandidátov na ukončenie štúdia.
K budúcej spolupráci stredoeurópskych rektorských konferencií
Stredoeurópske rektorské konferencie vyhlasujú, že doteraz bol bolonský proces riadený prevažne vládami. To bolo nevyhnutné, keďže prvým krokom muselo byť prispôsobenie sa národných vysokoškolských právnych rámcov bolonským reformám. Avšak, teraz sme vstúpili do druhej fázy bolonského procesu, v ktorej sa dôraz presúva z právnych reforiem na aplikáciu bolonských cieľov na inštitucionálnej úrovni. Tento vývoj sa odráža v skutočnosti, že univerzity a študenti sú novými ústrednými činiteľmi v bolonskom procese.
Prezidenti stredoeurópskych rektorských konferencií považujú spoločné stretnutia tohto typu za užitočné a majú v úmysle prehĺbiť spoluprácu a to nielen medzi univerzitami príslušných krajín, ale aj medzi rektorskými konferenciami.
prof. Dr. Georg WINCKLER, prezident Rakúskej rektorskej konferencie
prof. Dr. Gordana KRALIK, prezidentka Chorvátskej rektorskej konferencie
prof. Dr. Lajos BESENYE, prezident Maďarskej rektorskej konferencie
prof. Dr. Franciszek ZIEJKA, prezident Poľskej rektorskej konferencie
prof. Dr. Juraj SINAY, prezident Slovenskej rektorskej konferencie
prof. Dr. Joze MENCINGER, prezident Slovinskej rektorskej konferencie
prof. Dr. Ivan WILHELM, prezident Českej konferencie rektorov
