Neobyčajná rivalita
Ťažko som si zvykal na Nitru. Pravdu povediac, chcel som zo štúdia dezertovať. Na to ma nahovárali dvaja chlapci podobného zmýšľania, ktorí to skutočne aj spravili. Neskôr obaja ľutovali. Do Vianoc som sa veľmi trápil, ale vydržal som. Prišli skúšky, dobré výsledky, a to ma vzpružilo. Musel som sa veľa učiť hlavne chémiu. Nemal som dobré základy, a tak sme sa v jedálni v internáte spolu s Habovštiakom učili aj do polnoci. Potom sme obaja zaľahli. Keď som sa v noci zobudil, zistil som, že Habovštiak nie je v posteli. On sa tajne vrátil do jedálne a učil sa celú noc. Chcel vedieť viac než ja. Na druhú noc som prekabátil ja jeho. Počkal som, kým zaspí a išiel som sa učiť. Nebola to pekná rivalita? K týmto "prehreškom" sme sa nepriznali, ani sa pred nikým nepochválili. Vedeli sme to len my dvaja. Zostali sme dobrými priateľmi, aj keď sme už v ďalších rokoch nebývali spolu. Spájalo nás, ale aj trocha rozdeľovalo náboženstvo. Spájalo nás v tom, že obaja sme boli veriaci v Boha, ibaže Jožo bol katolík - veľmi silný, ja evanjelik, ktorý si tiež stál na svojom. Pre náboženstvo sme sa často hádali, ale mali sme sa radi a pomáhali sme si.
