Keď pánboh stvoril svet, trávu a kvety, dal im krásne farby od výmyslu sveta. Nakoniec sa obrátil k snehu a povedal mu, nech si vyberie farbu sám. Išiel teda sneh k tráve a pýtal si zelenú farbu. Lenže tráva nedala. Išiel k ruži, aby mu dala červenej farby, k slnečnici po žltú a tak ďalej a ďalej, ale nikde nepochodil. Napokon sa zarmútene posadil k bielej snežienke. Tej ho bolo ľúto a povedala: "Mám len obyčajný biely plášť na sebe, ale keby ti postačil, rozdelím sa s tebou." Sneh sa zaradoval, poďakoval a vzal si od snežienky jej bielu farbu. Od tej doby je sneh nepriateľom kvietkov a keď môže, škodí im. Len snežienke neublíži - tá rastie aj pod ním.
Veríš, neveríš, ale je to milé, však? Nezabudnite teda a potešte kvietkom toho, koho máte radi. V každom ročnom období je na to príležitostí až-až. No jar je na to zvlášť ako stvorená. Len pozor na snežienky, zdá sa mi, že sú zákonom chránené!
KATARÍNA POTOKOVÁ
