Vysokoškolské štúdiá

Začal sa školský rok 1955/1956 a ja som sa ocitol v Nitre. Doma sme mali ťažkú finančnú situáciu, ináč povedané peňazí bolo ako šafránu. Oblečenie som mal čisté, úhľadné, ale skromné. Odišli sme z domu súčasne obidvaja. Brat na strednú poľnohospodársku školu do Spišskej Novej Vsi a ja "ďaleko" do sveta, do Nitry. Nebolo mi to jedno. V Gočove sme mali svoju študentskú kapelu, v ktorej som hral na klarinet, divadelný krúžok na vysokej úrovni, futbalové mužstvo. Nikdy predtým som na dlhšiu dobu rodičovský dom neopustil. Matka ma odprevadila na našu železničnú zastávku. Tam ma pobozkala a dala mi požehnanie. Troška som sa červenal, keď ma pobozkala. Poobzeral som sa, či sa niekto na nás nepozerá. Nitra bola poľnohospodárskym, zablateným mestom. Mala okolo 22 tisíc obyvateľov. Vyzerala nevľúdne. V centre, kde je hotel Tatra, bol sklad umelých hnojív, okná budovy boli zabité doskami. Domy boli ošarpané, ulice plné blata. Ubytovali nás v internáte "Pod hradom". Sedem mládencov z rôznych kútov Slovenska sa stretlo a rok bývalo na treťom poschodí na izbe číslo 98. Traja boli starší, a to Janko Jankovský z Lieskovca, Janko Harazín - huslista z Kalinky, Jožko Húska z Uhlísk pri Banskej Štiavnici, Jozef Habovštiak z Krivej nad Oravou, Emil Jandžo z Nového Mesta nad Váhom (ten, po roku odišiel a nikdy v živote som ho už nestretol), Laco Choma z Hertníka a ja z Gočova. Rýchle sme sa zoznámili a spriatelili. V susednej izbe spával Jožko z Ružomberka, Karol Gahír z Velčíc a Jožko Holečka z Čajkova. Títo mládenci tvorili jadro nášho krúžku päť rokov.

e-poľnohospodár

Ondrej Hronec: Oprášené spomienky (2)

Poľnohospodár

Redakcia

Linky

Najčítanejšie

Aktuálne číslo

E-príloha

Veselou ceruzkou