Bolo to už síce dávno, dakedy v osemdesiatych rokoch, keď sa aj mne podarilo "zlíznuť" trochu smotany zo slávy nášho nitrianskeho divadla. Spolu s kolegami som bola na služobnej ceste v Prahe. Po pracovnom dni sme sa vybrali do ulíc a idúc okolo novej prístavby Národného divadla, ktorú domáci neformálne len "plovárnou" nazývali, sme sa pokúsili o nemožné: dostať lístky na predstavenie, ktoré začínalo o pár minút. Náš šarmantný kolega sa slovami "viete, sme až z Nitry..." snažil obmäkčiť pokladníčku. Lístky síce už neboli, ale zato dobrá rada, ísť za pani uvádzačkami, ktoré majú vždy ešte nejaké to neobsadené miestečko v talóne. Čuduj sa svete, zázračné slovo Nitra v divadelnom svete fungovalo! Pani uvádzačky si nás posielali postupne schodišťom vyššie a vyššie a pri vstupe do sály sme už boli "ti herci z Nitřy", pre ktorých sa miesta - a veru nie hocijaké - našli! Už si presne nepamätám, čo hrali, bola to hra zo súčasnosti s plejádou pánov hercov a herečiek a jednu z hlavných postáv stvárňovala vtedy ešte mladučká čiernovlasá Jana Boušková...
Milá etuda, alebo sitcom? V každom prípade iba premiéra. Repríza nemožná. Ale na tie v našom divadle sa naozaj teším!
KATARÍNA POTOKOVÁ
