e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 11/49 Kreditový systém ECTS nie je izolovaná aktivita

    Kreditový systém ECTS nie je izolovaná aktivita

    E-mail Print
    Je to nástroj na dosiahnutie cieľov bolonského procesu. Ide o prekonanie rozdielov v štruktúre stupňov vzdelávania v krajinách Európy, vzájomné uznávanie vysokoškolského vzdelania, zdieľanie prínosov z rastúcej masovosti vysokoškolského vzdelávania, dohodu o štandardoch a metodike hodnotenia kvality vzdelávania a o úsilie stať sa atraktívnou destináciou pre študentov z tretích krajín.

    Sme v období prípravy nábehu trojstupňového vysokoškolského vzdelávania zo zákona. Máme akreditované nové študijné programy, v ktorých je kreditový systém zakomponovaný ako ich neoddeliteľná súčasť. V tejto súvislosti chcem podčiarknuť jeden zo základných princípov kreditového systému, a to, že kľúčovým prvkom systému je študent a jeho uplatnenie na trhu práce. Hlavná pozornosť sa sústreďuje na dva aspekty. Prvým je pracovné zaťaženie študenta, potrebné na dosiahnutie cieľa študijného programu, druhým vzdelávacie výstupy, ktoré vyjadrujú študentom získané vedomosti, ich pochopenie a schopnosť ich využitia - aplikácie.

    Pracovné zaťaženie sa má projektovať na schopnosti priemerného študenta. Počíta sa doň všetok čas, ktorý študent potrebuje na účasť na priamej výučbe, individuálne štúdium, spracovanie zadaných prác, na vykonanie skúšok.

    Pracovné zaťaženie študenta počíta s 36-40 týždňami za rok, a teda študent by mal na získanie jedného kreditu potrebovať 25-30 hodín práce. Navrhnuté študijné programy musia dosahovať 30/60 kreditov.

    Vzdelávacie výstupy sú vlastne súborom kompetencií, ktoré študent zvládnutím predmetu získa. Príkladom štruktúry vzdelávacích výstupov predmetu sú nové poznatky a zručnosti, ktoré sú primárne definované obsahom predmetu, ako aj rozšírenie a prehĺbenie poznatkov a zručností netýkajúcich sa obsahu predmetu - systémové nástroje, metodiky, práca s laboratórnou technikou, schopnosti prezentovať svoje názory a poznatky. Súčasťou sú aj spôsoby overovania dosiahnutia vzdelávacích výstupov a kvantitatívne hodnotenie úrovne známkou.

    Známkovanie je ďalšou dôležitou zmenou, nielen prechodom z trojstupňového na päťstupňové, ale aj svojím obsahom. Hodnotiacou škálou známkujeme podľa ECTS len študenta, ktorý dosiahol požadované vzdelávacie výstupy. Hodnotenie stupňom A, B, C, D, E by malo vyjadrovať nie percento preukázaných získaných kompetencií, ale zaradenie študenta do niektorej z piatich skupín nasledovne:

    A (1) - výborne (vynikajúce výsledky) - 10%
    B (1,5) - veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) - 25%
    C (2) - dobre (priemerné výsledky) - 30%
    D (2,5) - uspokojivo (prijateľné výsledky) - 25%
    E (3) - dostatočne (spĺňajúce minimálne požiadavky) - 10%

    Kredity získa iba študent hodnotený stupňom A až E. Neúspešní študenti nie sú započítavaní a ich hodnotenie sa označuje FX (4).

    Niekoľko slov k aktuálnym úlohám: Informačné materiály a katalóg predmetov prezentujú našu prácu navonok. Pracujeme na ich príprave na školský rok 2005-2006 s cieľom, zverejniť ich v marci. Je to logická požiadavka z pohľadu plánovania mobilít pre nasledujúci školský rok. Jednou z vážnych pripomienok poradcov bolo to, že niektoré programy prekračovali dovolený rozsah počtu kreditov, čo signalizovalo preťažovanie študentov. Tu sa vykonali opatrenia v bežiacich študijných plánoch a musia byť rešpektované aj v nových akreditovaných študijných programoch. Vzdelávacie výstupy v jednotlivých predmetoch bude treba prehodnotiť v tom zmysle, ako som už uviedol skôr. Zároveň bude treba jasne charakterizovať spôsob kontroly a hodnotenia dosiahnutia plánovaných vzdelávacích výstupov študentom. Kredity nemôžu byť pridelené iba za aktívnu účasť, ale za preukazné výsledky práce študenta. Viac pozornosti bude tiež treba venovať cieľom predmetu z hľadiska profilu absolventa študijného programu, teda ako predmet prispieva k formovaniu študenta v danom profile.

    V organizácii mobilít treba posilniť vážnosť a kompetencie najmä fakultných koordinátorov. Je to dôležité najmä pre prácu so študentmi, prípravu vzdelávacích zmlúv a celkovú organizáciu mobilít až po uznanie prinesených kreditov. Študent by mal v zahraničí získať počet kreditov adekvátny dĺžke trvania pobytu, teda 30 za semester. Je to náročná požiadavka, a práve na základe podnetov študentov bude treba zvýšiť náročnosť na cudzojazyčné komunikatívne schopnosti so zameraním na odborný jazyk študentov odchádzajúcich na štúdium, aby boli schopní zvládnuť požiadavky prijímajúcej školy pre získanie 30 kreditov. V nadväznosti na uvedené problémy a potrebu jednotného postupu na všetkých fakultách bola vypracovaná a je v schvaľovacom pokračovaní jednotná metodika prípravy mobility, jej realizácie a uznávania získaných kreditov. Po jej schválení plánujeme uskutočniť pracovné stretnutie fakultných a katedrových koordinátorov ECTS.

    Prof. Ing. JOZEF BALLA, CSc.