V tomto akademickom roku SPU vo všetkých 3 stupňoch vzdelávania na šiestich fakultách poskytuje vzdelávanie vyše 10 tisícom študentom. K 31. 10. 2004 ich bolo zapísaných 10 126, to je približne o 300 viac ako v minulom akademickom roku. Z celkového počtu je podiel študentov bakalárskeho štúdia 32 % (31,98), inžinierskeho 63 % (63,09), doktorandského takmer 5 % (4,93). Z hľadiska formy štúdia takmer 64 % tvorí denné a vyše 36 % externé štúdium. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je v súčasnosti podiel študentov externej formy štúdia asi o 3 % vyšší. Podiel jednotlivých foriem a stupňov štúdia na našej univerzite v akad. roku 2003/2004 korešpondoval s celoslovenským stavom.
Na SPU sa vzdelávanie realizuje spolu v 18 akreditovaných študijných odboroch bakalárskeho, 26 inžinierskeho a 14 odboroch doktorandského štúdia a na FEŠRR v šiestich študijných programoch bakalárskeho, dvoch inžinierskeho a dvoch doktorandského stupňa.
V> zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách je súčasný akademický rok posledný, v ktorom sa prijímali uchádzači a začali sa vzdelávať v uvedených odboroch, pretože právo konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia zaniká 31. 12. 2009, v študijných odboroch inžinierskeho štúdia 31. 12. 2011 a v doktorandskom štúdiu 31. 12. 2010. Na základe týchto skutočností sa uplynulé obdobie na všetkých fakultách nieslo v znamení prípravy a kreovania nových atraktívnych študijných programov (ŠP), ktoré by zodpovedali súčasným potrebám domáceho a európskeho trhu práce. Do tohto procesu sa veľmi intenzívne zapojili všetky fakulty a výsledkom je, že v súčasnosti je na SPU akreditovaných 33 ŠP bakalárskeho stupňa, 34 ŠP 2. stupňa a 16 ŠP 3. stupňa, pričom ďalšie sú v schvaľovacom pokračovaní a väčšina je akreditovaná pre dennú i externú formu štúdia. Keďže v súlade s požiadavkami Akreditačnej komisie je potrebné osobitne akreditovať dennú a externú formu štúdia, ide potom takmer o dvojnásobný počet programov.
I keď je proces akreditácie ŠP veľmi náročný, nemenej dôležitá bude kvalitná realizácia všetkých ich jednotiek, ktorá nás čaká od budúceho akademického roka. Z tohto aspektu je mimoriadne naliehavé v študijných plánoch nových ŠP vymedziť obsah jednotlivých predmetov, a to najmä v prípadoch nových predmetov, eliminovať potencionálne prekrývanie obsahu predmetov, v štruktúre študijného plánu optimalizovať ich vzájomnú následnosť a podmienenosť, a to v úzkej súčinnosti garantov ŠP a gestorov predmetov či už na katedrovej, alebo medzikatedrovej úrovni.
Jedným zo základných predpokladov kvality realizácie ŠP je jeho personálne zabezpečenie, v ktorom pôjde o to, aby charakter predmetu korešpondoval s vedecko-pedagogickou profiláciou učiteľov. Z hľadiska štruktúry pedagogického zboru v rámci univerzity je podiel profesorov 13,51 %, docentov 25,15 %, odborných asistentov 60,71 % a asistentov 0,63 %. Pozitívne možno hodnotiť zvyšovanie odborného rastu odborných asistentov. V minulom akad. roku sa zvýšil ich počet s vedeckou hodnosťou (PhD., CSc.) o 26. V Správe MŠ SR o stave vysokého školstva za rok 2003 sa uvádza: " Z hľadiska vysokých škôl má najvyšší počet učiteľov s titulom PhD., resp. CSc. SPU v Nitre (64%), zatiaľ čo na slovenských vysokých školách z počtu obsadených miest ostatných učiteľov je 60,4 % bez tejto hodnosti (titulu).
Nemenej dôležitou úlohou je zabezpečenie predmetov študijnou literatúrou. Napriek zvyšujúcemu sa počtu vydávaných titulov ešte stále nemôžeme byť spokojní s daným stavom. Rozdiely sú nielen medzi fakultami, ale aj v rámci jednej fakulty sú katedry, ktoré svoje predmety majú plne, alebo takmer plne pokryté študijnou literatúrou a na druhej strane katedry, ktoré vykazujú len 20 % pokrytie. Zabezpečenie literatúry pre predmety v nových ŠP sa musí stať prioritnou úlohou, ku ktorej musia vedenia fakúlt i katedier zaujať rigoróznejší prístup. Často sa v hodnoteniach katedier objavuje konštatovanie, že študenti majú k dispozícii i študijnú literatúru z iných univerzít, ale orientujú sa predovšetkým na literatúru typu skrípt, vydávanú vlastnými pedagógmi. Nazdávam sa, že riešenie tohto problému je záležitosťou učiteľa, jeho požiadaviek na študentov a spôsobu ich motivácie pre samoštúdium. Zvyšovanie nárokov na samoštúdium a individuálnu prácu počas semestra s dôrazom na širšie využívanie odbornej literatúry, a to nielen domácej, ale aj zahraničnej, je ďalšou aktuálnou požiadavkou. Úroveň prezentácie prác študentov, vypracovaných počas semestra, by sa mala vo väčšej miere odraziť vo výslednom hodnotení z daného predmetu. Takého prístupy pozitívne hodnotia naši študenti po návrate zo študijných pobytov na zahraničných univerzitách. Veľkú pozornosť treba venovať aj šíreniu poznania pomocou nových informačných a komunikačných technológií, zavádzaním nových didaktických foriem výučby, ako tu už odznelo.
Internacionalizácia vzdelávania a budovanie jednotného európskeho vysokoškolského priestoru je pre nás nielen veľkou výzvou, ale stáva sa aj každodennou nevyhnutnosťou. Musíme rozširovať ponuku ŠP, modulov či predmetov vyučovaných v cudzích jazykoch, a to jednak vlastnými pedagógmi, ako aj pozývaním významných odborníkov - vysokoškolských učiteľov ako hosťujúcich profesorov (docentov) zo zahraničia. Aktivity fakúlt sú v tomto smere rozdielne. K realizácii danej úlohy je však potrebná i adekvátna úroveň cudzojazyčných schopností študentov. Žiaľ, rozšírené cudzojazyčné vzdelávanie sa v súčasnom období nestalo súčasťou všetkých ŠP.
Naznačené úlohy posilňujú predovšetkým kognitívnu stránku edukačného procesu. Vychádzajúc z poslania vysokej školy, ktoré je sformulované hneď v úvode vysokoškolského zákona, nie je našou úlohou len výchova odborníkov s hodnotnými vedomosťami, ale aj vysokými morálnymi zásadami, výchova v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a vedenie študentov k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti.
Tieto úlohy sú výzvou pre všetkých nás, ktorí sa akoukoľvek mierou zúčastňujeme na edukačnom procese. Túto požiadavku nemožno nahradiť len zaradením niekoľkých predmetov humanitného charakteru do ŠP. Formovanie absolventa uvedených kvalít je determinované dvoma navzájom pôsobiacimi faktormi. Na jednej strane kvalitnou každodennou prácou pedagóga, na druhej spätnoväzobnou aktívnou prácou študenta. Tento dichotomický vzťah musí mať charakter subjektovo-subjektový, vzájomne sa ovplyvňujúci a dosahujúci vysoký stupeň akcelerácie intelektuálnych a kreatívnych atribútov oboch účastníkov tohto procesu, vzťah založený na priateľstve a súčasne na vysokej náročnosti a korektnosti. V záujme ich rozvoja je žiaduce vo väčšej miere zapájať študentov do riešiteľských kolektívov na katedrách, prenášať na nich zodpovednosť za riešenie i keď len parciálnej časti určitej výskumnej úlohy či projektu.
Veľké rezervy vidíme v individuálnej práci pedagógov so študentmi, a to v práci študijných poradcov, vo funkcii vedúcich záverečných prác, vo vedení študentskej vedeckej činnosti i keď sme si vedomí, že preťaženosť mnohých učiteľov, napr. počtom diplomantov, môže nepriaznivo ovplyvňovať daný proces.
Často sa vysokým školám vyčíta nedostatočná vyváženosť medzi teóriou a praxou, t.j. príliš teoreticky orientovaná výučba. Dokumentujú to aj niektoré výsledky výskumov u nás či v Českej republike. Takéto výhrady zaznamenávame zo strany zamestnávateľov, ako aj samotných absolventov. Ako uvádza J. Žaja vo výsledkoch výskumu o uplatňovaní absolventov SPU na trhu práce, tri pätiny majú problémy v aplikácii teoretických vedomostí do praxe. Takéto konštatovania nás nútia zamyslieť sa, ako ďalej.
Flexibilný vzdelávací systém (ECTS) dáva študentom veľké možnosti na samoprofiláciu. Využívanie domácich a najmä zahraničných mobilít, zapájanie sa do záujmovej činnosti a práce v rôznych organizáciách a inštitúciách podporuje aktívne postoje študentov. Dnešní mladí ľudia si musia uvedomiť, že vstupom našej krajiny do EÚ sa im otvorili nové perspektívy uplatnenia na európskom trhu práce. Spolu s tým však vznikli aj vyššie požiadavky, ale aj vyššia konkurencia. Konkurencia, boj o študenta však začal aj medzi 20 verejnými vysokými školami na Slovensku. V ňom sa môžeme presadiť len poskytovaním vysokej kvality vzdelávania, ktorá nemôže byť dielom vedenia univerzity či fakúlt, ale len výsledkom spoločnej aktívnej práce všetkých učiteľov našej univerzity.
Doc. PhDr. EDITA ROHAĽOVÁ, CSc.
