Akademický rok 2008/2009 som v rámci Programu celoživotného vzdelávania Erasmus (LPP Erasmus) ukončil pracovnou stážou v Maďarsku, vo firme Ipoly Erdő Zrt., ktorá obhospodaruje 64-tisíc ha lesov v severnej časti stredného Maďarska.
Na tomto území je najväčší súvislý prirodzený lesný porast v Maďarsku. Reprezentuje prirodzený lesný ekosystém bez väčšieho antropogénneho vplyvu. Mojou úlohou bolo mapovať výskyt jarabiny oskorušovej v pohorí Börzsöny. Prečo práve ju?
Jarabina oskorušová je typická drevina vinohradov, ale aj kultúrna drevina. Mienky autorov o jej pôvode sa rozchádzajú. V lesných porastoch rastie ojedinele, najmä kvôli vysokým nárokom na svetlo. Pre lesníkov nie je táto drevina ekonomicky významná, keďže netvorí veľké porasty. Je však akýmsi ekologickým ukazovateľom, znakom racionálneho a správneho obhospodarovania lesných porastov. A práve to malo mapovanie potvrdiť, resp. vyvrátiť. Mojím nadriadeným bol zanietený lesník Zsolt Barton, asistent správcu na lesnej správe v Királyréte. Mal za úlohu manažovať moju prácu. Ako pomôcka mi slúžila turistická mapka, na ktorej botanik dr. József Nagy z Korvínovej univerzity v Budapešti ceruzkou zaznačil potenciálne stanovištia jarabiny oskorušovej. Pri vykonávaní terénnych prác na ploche 33-tisíc hektárov som stretával mnoho ľudí, či už z lesných správ, mimovládnych ochranárskych organizácií, ale aj penzistov, ktorí mi ochotne poradili, usmernili ma, pridali ďalší krúžok ceruzkou do mojej mapky, alebo jednoducho pýtali vysvetlenie, čo to tá oskoruša vlastne je. Svoje zážitky zhrniem nasledovnou štatistikou: 158 nájdených jedincov oskoruše, v priemere 30 pešo prejdených kilometrov za deň, 8 druhov divých kvitnúcich orchideí, 5 nepríjemných stretnutí s rodinkou diviakov, 10 kliešťov, veľa nových známostí, blízke stretnutie s dvoma druhmi cikád, ale aj s umelcom, ktorý chce byť slávny až post hummus atď. Pracovná stáž bola pre mňa dobrou skúsenosťou, ktorá ma znova utvrdila v tom, že poriadok je len tam, kde sa človek venuje svojmu okoliu nielen srdcom, ale aj rozumom. To, samozrejme, platí aj naopak. Oskoruša bola prítomná práve v takýchto oblastiach.
Ing. LADISLAV BAKAY, FZKI
Chutí ľuďom i zveri
Jarabina oskorušová patrí medzi zriedkavejšie sa vyskytujúce, ohrozené druhy drevín. Pochádza z oblasti Stredozemného mora, hlavne z Apeninského a Balkánskeho polostrova, ale vyskytuje sa aj na Pyrenejskom polostrove, Kryme, v Malej Ázii a v severnej Afrike. Na Slovensku rastie najmä na juhozápade a juhu krajiny. V Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku a v ďalších krajinách vynakladajú veľké úsilie na poznanie, zachovanie a širšie využitie oskoruše. V roku 1993 bola vyhlásená za strom roka. Pozornosť jej patrí nielen ako ohrozenému druhu, ale aj ako nádejnej, hospodársky využiteľnej drevine, poskytujúcej kvalitné drevo. Z ovocinárskeho hľadiska sú však zaujímavé aj jej plody, ktoré po uhniličení získajú veľmi dobrú chuť. Ovocie obsahuje 14 až 17 percent fruktózy a glukózy, môžu ho konzumovať aj diabetici a je vhodné aj pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva. Plody sú obľúbeným zdrojom potravy pre vtáky, čiernu a vysokú zver, líšky, jazvece, zajace, lebo sú stráviteľnejšie ako plody iných jarabín, ktoré obsahujú horké substancie. Z plodov sa vyrába aj kvalitná pálenka.
(Podľa Viery Paganovej z FZKI)
Plody jarabiny oskorušovej chutia ľuďom aj zvieratám
Foto: L. Bakay
