ŠTÁTNY PROGRAM S ÚČASŤOU FBP - II. ČASŤ
Celiakia je ochorenie, ktoré súvisí s konzumáciou obilnín. Prvé správy o ňom sú z 2. storočia pred n.l., keď príznaky choroby opísal rímsky lekár Galenos a dal jej názov koiliakos, to znamená črevné ťažkosti. V skutočnosti je to problém omnoho zložitejší, o čom by mohli rozprávať najmä pacienti a ich blízki. Prof. Ing. IVAN MICHALÍK, DrSc., približuje niektoré výsledky vedeckého bádania, do ktorého je zapojená aj naša univerzita.
Je pozoruhodné, že najväčší výskyt celiakie je v Írsku. Jedným z nevedeckých vysvetlení je hádam to, že je tam najvyššia koncentrácia Keltov, ktorí migrovali zo strednej Európy do západnej a usídlili sa tam. Nadsadene možno povedať, že je to akýsi keltský gén a tí ľudia, ktorí sú chorí na celiakiu, môžu byť hrdí na svoje korene! Ale vážnejšie. Logické vysvetlenie je možno dané vysokou konzumáciou obilnín práve v detskom veku, teda predčasný prechod dojčenca na cereálnu výživu. Jednoznačne to však nie je dokázané. Súvisí to s narušenou stabilitou imunitného systému, ktorý veľmi citlivo reaguje na prítomnosť cudzorodej bielkoviny. Neznášanlivosť alebo alergia na prítomnosť cereálnych bielkovín je spravidla sprievodným javom aj iných alergií.
Čiže celiakia má určitý genetický základ, ale môže ju spôsobiť aj vonkajší vplyv...
Áno. Podstata celiakálneho ochorenia je imunochemická a patrí svojim spôsobom do kategórie alergických ochorení. Ide o to, že imunitný systém niektorých jedincov je labilný a veľmi citlivo reaguje na prítomnosť cudzorodých látok, bielkovín, ktoré nie sú živočíšneho pôvodu, alebo nezodpovedajú bielkovine ľudského organizmu. Tak je cudzorodá napríklad bielkovina cereálie, to znamená, že prolamínové bielkoviny alebo gliadín pšenice sa pri reakcii s receptormi v tenkom čreve stávajú spúšťačmi imunochemickej reakcie, ktorej výsledkom je patologický stav, teda ochorenie. To znamená že organizmus vytvára proti prítomnosti gliadínových bielkovín protilátky a vysoká koncentrácia protilátok spôsobuje akúsi alergicídu, čo sa prejavuje v narušení látkového metabolizmu a iných patologických zmenách. Najčastejší výskyt je u detí v prvom a druhom roku života, ale je to v podstate ochorenie na celý život. Jediný spôsob liečby je vylúčiť z výživy pšenicu, jačmeň, raž a ovos. To je veľmi vážna vec, predstavte si, že dieťaťu nemôžete dať do ruky chrumkavý rožok, nemôže konzumovať ani mnohé iné výrobky, pretože obilniny sú v širokom sortimente potravinárskych produktov, ba aj niektorých liekov.
Chorí na celiakiu sú odkázaní na diétu, ktorá vylučuje spomínané obilniny. Dovolená je však napríklad kukuričná múka...
Kladieme si otázku, prečo kukuričný prolamín, zeín, ktorý má veľmi blízku chemickú skladbu ako pšeničný gliadín, nevyvoláva takúto reakciu. Vysvetlenie nachádzame jedine v konformačnom stave bielkoviny. Je to vlastne jej sekundárna štruktúra, to znamená priestorová orientácia polypeptidového reťazca. Tá môže byť pri rôznych obilninách odlišná. Konformačný stav molekuly polypeptidu môže ovplyvniť jej reaktivitu. To znamená, že tetrapeptidy v zeínových bielkovinách majú takú konformáciu, že nevstupujú do reakcie s receptormi tenkého čreva. Iné vysvetlenie nie je. Je to dosť filozoficky povedané, v súčasnej dobe hľadáme exaktné fyzikálno-chemické dôkazy o opodstatnenosti tohto názoru, a to je predmetom riešenia samostatnej vecnej etapy. V poslednej dobe sa pomerne veľa diskutuje o možnosti využitia ovsa vo výžive chorých na celiakiu. Časť vedeckých pracovníkov sa prikláňa k názoru, že ovos sa môže konzumovať, druhá časť, že nie. Môj názor je taký, že ovos takisto patrí do rizikovej oblasti. Je však možné, že u niektorých ľudí nemusí ochorenie spustiť. Ale to nemožno tvrdiť paušálne. To je jedna vec. Druhá, že predbežné výsledky výskumu poukazujú na to, že niektoré odrody ovsa nie sú alergénne. Pri analýze svetového sortimentu ovsa zistíme, že nie všetky odrody obsahujú alergénne celiakálne aktívne bielkoviny. Niektoré genotypy by v podstate bolo možné pestovať a využívať pre bezlepkovú diétu. Doteraz sa nám podarilo zistiť 6 takýchto genotypov.
Koľko chorých na celiakiu evidujeme na Slovensku?
Predpokladá sa, že ich je asi päťtisíc. Je to dosť značná časť obyvateľstva, preto má význam riešiť túto problematiku aj z hľadiska teoretického, hľadať odpoveď na podstatu patogenézy ochorenia, ale pozerať sa na to aj z hľadiska tvorby surovinovej základne pre bezlepkovú diétu. Najväčší výskyt chorých na celiakiu spadá do sociálne horšie situovaných rodín. To znamená, že sú dvojnásobne postihnuté. Finančne nie sú na tom dobre a okrem toho sú odkázané na drahé potraviny. Cieľom našej úlohy je zároveň aj navrhnúť surovinovú základňu pre bezlepkovú diétu. Testovali sme celý rad pseudocereálií, ako je napr. pohánka, amarantus, cirok, proso, quinoa, rosička krvavá, ježatka obilná, bez talianský a ďalšie, ktoré možno využiť na tento účel. Je potrebné, aby potravinársky priemysel zabezpečil pre chorých vhodné potraviny, nielen z hľadiska ich výživnej kvality a širokého sortimentu, ale aj cenových relácií a samozrejme, zabezpečil prísnu kontrolu. Svojho času som navrhoval, aby sa pri našej katedre v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinárskou správou zriadilo laboratórium zamerané na kontrolu týchto potravín. Stroskotalo to, žiaľ, na medzirezortných bariérach, ktoré u nás ešte stále nevieme prekonať.
Ďakujem za rozhovor!
