NA NÁVŠTEVE SHANDONSKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ UNIVERZITY
K. Olšovská: Spolupráca s Čínou sa začala cez vedecké články a kontakty s profesormi z oblasti fotosyntézy a stresu z univerzity v Hongkongu a Biologického centra Čínskej akadémie vied v Pekingu. Podali sme spoločné projekty, jeden z nich vyšiel, navštívili sme Čínu a pri tejto príležitosti sme sa zoznámili aj s prof. Yangom zo Shandonskej poľnohospodárskej univerzity Tai An. Po dvoch rokoch sa nám v rámci ďalšej výzvy MŠ na podávanie bilaterálnych projektov MVTS s Čínou podarilo nadviazať kontakt s touto univerzitou. Počas našej druhej návštevy v Číne sme však zhodnotili aj predchádzajúcu spoluprácu.
M. Brestič: Pracujeme nezávisle, ale na rovnakých témach - fotosyntéze, klimatickej zmene a environmentálnom strese. Číňania sa uberajú dynamickejšie ako my, prenikajú hlbšie do problematiky molekulárnej biológie, kým my zotrvávame na fyziologickej úrovni a molekulárnu prehlbujeme pozvoľnejšie, vzhľadom na vysoké finančné nároky na aparatúry. Na Poľnohospodárskej univerzite v Shandongu riešia problematiku ekofyziológie porastu poľnohospodárskych plodín, vyhľadávanou plodinou je pšenica, čo je aj naša modelová rastlina. Rozhodli sme sa, že stretnutie využijeme na nadviazanie spolupráce, potencionálne by sa to mohlo dotiahnuť aj na medziuniverzitnú kooperáciu. Pripravujeme bilaterálnu zmluvu a uvažujeme, že podáme spoločne aj európsko-ázijský projekt, ktorý by mohol byť financovaný prostredníctvom EÚ. To je dlhodobejšia vízia a náročnejší cieľ. Ukazuje sa, že táto spolupráca bude mať "niečo do seba", je tu záujem z oboch strán.
K. Olšovská: Všimli sme si aj rozdiely medzi systémom vzdelávania v oboch krajinách. Čínska vláda rozlišuje medzi "high" univerzitami a tými strednými alebo nižšími a od kvality univerzity závisí aj rozpočet. Shandonská univerzita podľa ich slov nepatrí medzi tie "high", teda preferované, ale napriek tomu disponuje dobrým laboratórnym vybavením.
M. Brestič: Výskum zohráva pomerne významnú úlohu v živote tejto univerzity. Výskumné priestory sú oddelené od edukačných. Výučba sa realizuje v rozsiahlom kampuse s knižnicou, vybavenou kvalitnou technikou, stovkami počítačov, časopisov v čínštine, osobitnou knižnicou pre doktorandov a vedeckých pracovníkov plnou medzinárodných časopisov, ktoré na našich univerzitách čoraz viac chýbajú. Boli sme aj v laboratóriách, kde prebiehajú praktické cvičenia a prednášky. Na cvičeniach je o niečo viac študentov ako u nás. Vládne tam disciplína, pretože študenti majú na čom robiť. Každý pracuje samostatne, má pred sebou prístroj alebo skúmavku, pipetu, skutočne získavajú zručnosti. Tamojší tvrdia, že ich absolvent ich musí mať dostatok, aby sa mohol uplatniť či už vo výskume, na univerzitách, alebo mohol ísť do zahraničia. U našich bakalárov sú praktické zručnosti z laboratórií a návyky limitované, pretože prevádzka základných pracovísk nie je dostatočne dotovaná, aby ich bolo možné kvalitne vybaviť. V pedagogickom procese využívame prístroje, ktoré vlastne získavame cez výskumné projekty.
K. Olšovská: Štúdium na tejto univerzite je desaťročné vrátane doktorandského, štyri roky bakalárske, tri magisterské a ďalšie tri doktorandské. Viacerí nám potvrdili, že po absolvovaní sa cítili vyťažení, unavení, potrebovali trošku relaxovať a odpútať sa z tohto prostredia. Žijú dosť intenzívne.
M. Brestič: Na druhej strane to majú v povahe. Nemajú možno lepšiu motiváciu ako my, ale je v nich niečo špecifické, sú hnaní túžbou uplatniť svoje vedomosti a nájsť zmysel času, ktorý venovali štúdiu. Mnohí naši poslucháči neveria tomu, že to, čo doštudujú, naozaj uplatnia v živote. Tam sme sa s takýmto nestretli. Číňania sú zanietení, vedia, prečo študujú a chcú sa v tomto smere uplatniť, preto ich nájdeme na najrenomovanejších zahraničných univerzitách. Každý Číňan je zdrojom pracovitosti a know-how, ktoré si doniesol z domu.
K. Olšovská: V Tai Ane tiež funguje akýsi kreditový systém štúdia. Na bakalárskom aj inžinierskom stupni takisto "zbierajú body". Na rozdiel od nás musia napríklad na inžinierskom stupni naakumulovať oveľa menší počet kreditov za predmety ako u nás. Študenti majú totiž za úlohu pracovať priebežne na diplomovej práci v laboratóriách, vyhodnocovať výsledky a písať vedecké články už počas štúdia. Skutočne sa zdá, že naši študenti sú preťažovaní učením a absolvovaním predmetov na úkor výskumnej práce. Pýtali sa nás: "Kedy potom vaši študenti robia vedu?"
M. Brestič: Priznali sme, že naše súčasné štúdium predpokladá menšiu intenzitu práce v laboratóriách, dokonca sa často uspokojíme s kompilačnými záverečnými prácami. Tak, ako je ich doktorand povinný napísať medzinárodnú vedeckú publikáciu, tak aj študent 2. stupňa štúdia musí vyprodukovať aspoň jeden domáci vedecký článok. Takto vlastne ich inštitúcia nemá problém s tvorbou integrálneho impact faktora.
K. Olšovská: Shandonská univerzita má okolo 23 tisíc študentov, nepatrí medzi najväčšie, ale ani najmenšie. Snažia sa vykryť čo najväčší úsek, aby poskytli vzdelanie od biologického cez typické ekologické, pestovateľské odbory, po ekonomiku, sociálne vedy a podobne. Priestory kampusu sú naozaj obrovské, ubytujú v ňom bez problémov dvadsaťtisíc študentov. Univerzita sa nedelí na klasické fakulty, ale tzv. colleges. Je ich sedemnásť, na čele s dekanmi. Fakulta sa tam chápe ako študijný odbor. Aby sme sa aj trošku pochválili, mali sme dve prednášky, pre študentov, učiteľov a doktorandov, M. Brestič o ekofyziologickom výskume na našej škole a ja o našich študijných programoch, o kreditovom systéme. Tesne po prednáškach sa dožadovali aj krátkeho seminára, hodinu a pol sme sedeli a besedovali na odbornú tému z oblasti ekofyziológie stresov v rastlinách. Doktorandi prišli po prednáškach s hŕbami článkov o abiotických stresoch, o fotosyntéze a priamo sa pýtali na to, čo súviselo s našou prácou. Bolo to veľmi zaujímavé, príjemné a neformálne, živá diskusia. Profesori sa niekedy ani nedostali k slovu. Boli sme dosť prekvapení, lebo u nás to nie je zvykom.
M. Brestič: Všímali sme si aj sociálny univerzitný život, študenti tu bývajú a trávia všetok voľný čas. Čína je obrovská krajina a mnohí sa domov dostanú hádam raz do roka. V uličkách kampusu, v jeho budovách sa organizujú rôzne sympatické akcie. Určite sú veľké kontrasty medzi životom na čínskom vidieku a v meste. Oveľa väčšie ako u nás. Aj to je motivácia pre mladých ľudí, dostať sa z vidieka do miest, kde je vyššia kvalita života. Najľahšie sa práca získava v najväčších mestách na východe krajiny. Číňania sú otvorení ľudia. Ani na univerzite sa nesnažili nič skrývať, všetky dvere sme mali otvorené, na každú otázku sme dostali odpoveď, ak nevedeli, našli článok alebo zavolali niekoho ďalšieho. Navštívili sme aj iné miesta, napríklad univerzitu, kde žil Konfucius, cisárske paláce, videli sme pohorie Tai-shan, historické miesto, kam chodili relaxovať cisári, hľadali inšpiráciu a očakávali východ Slnka. Pre nás je to aj veľmi zaujímavý kus prírody, má síce malú nadmorskú výšku, ale kopce sú veľmi strmé, obrastené cyprusmi. Prekvapujúce, že lesy sú mŕtve, nevidno tam vtákov, myšky, tak ako napríklad u nás na Zobore. Stretli sme sa aj s typickými tradíciami, tým, ako žijú obyčajní Číňania.
K. Olšovská: Zážitkom bola aj tamojšia strava. Sedí sa okolo okrúhleho stola, jedlá sa podávajú na sklenú platňu, ktorá sa otáča a v smere hodinových ručičiek posúva, každý si vyberie, na čo má chuť a posúva ďalej. Čašníčka neustále dolieva čerstvý čaj, zelený, jazmínový. Stále sa prinášajú nové jedlá, mištičky, a keď si zoberiete z každého jeden-dvakrát, máte toho dosť. Nadobudla som dojem, že čínska kuchyňa je jedna z najlepších.
M. Brestič: Študentská jedáleň bola doplnená malými miestnosťami asi 4x4 metre a v nich si môžu zamestnanci, ak chcú, objednať svoje menu a spolu obedovať. Sú vychovávaní k sociálnemu životu, aj pracovné kolektívy sa rady stretávajú. Pri obede či večeri si vyriešia aj pracovné veci, oslávia trebárs narodeniny alebo vydanie dobrého článku. Je to niečo také, čo u nás trošku vyprchalo. Nie je to o alkohole, ale o posedení pri dobrom jedle, pol deci vína, šálke čaju a o vzťahoch. Pozvali sme našich nových priateľov k nám. Majú záujem nadviazať medziuniverzitnú funkčnú spoluprácu. Aj nám by projekt pomohol pri ďalšom výskume a hľadaní zdrojov. Vidíme šancu napísať naozaj dobrú publikáciu, pretože vieme rozprávať rovnakým odborným slovníkom, používame tie isté metódy a pracujeme na spoločnej téme. Veda hovorí všade rovnakým jazykom. Pobyt v Číne sme využili na napísanie nového projektu pod názvom Nové prístupy molekulárnej až ekosystémovej detekcie fotosyntézy v podmienkach environmentálneho stresu. Hľadali sme inšpiráciu pre ďalšiu spoluprácu. Ďakujem za zaujímavé informácie!
K.POTOKOVÁ
