Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 30. 6. 2007 zomrel vo veku nedožitých 79 rokov bývalý dlhoročný pedagóg, vedúci Katedry genetiky a plemenárskej biológie, dekan Agronomickej fakulty a rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre
prof. Ing. dr.h.c. JOZEF KLIMENT, DrSc.
Narodil sa 3. júla 1928 v Čiernom Balogu. Po ukončení štúdia na VŠPLI v Košiciach pracoval na Povereníctve poľnohospodárstva v Bratislave. V roku 1961 prijal miesto vysokoškolského učiteľa na Agronomickej fakulte VŠP v Nitre. O rok neskôr sa stal docentom, v roku 1970 profesorom a v r. 1976 doktorom vied. V roku 1978 mu Univerzita Martina Luthera v Halle udelila titul čestného doktora. V rokoch 1963-1966 bol dekanom Agronomickej fakulty a v r. 1970-1980 zastával post rektora VŠP v Nitre. V období rokov 1967-78 a 1980-85 vykonával funkciu vedúceho Katedry genetiky a plemenárskej biológie.
Profesor Kliment významným spôsobom prispel k rozvoju SPU, zaslúžil sa o rozvoj zootechnických vied, ako aj plemenárstva a šľachtenia hovädzieho dobytka na Slovensku. Zvlášť treba vyzdvihnúť pozitívne výsledky, ktoré dosiahol pri medzidruhovom krížení zubra európskeho s hovädzím dobytkom. Bol autorom mnohých odborných publikácií a vysokoškolských učebníc. Posledná rozlúčka so zosnulým bola 4. 7. 2007 na mestskom cintoríne na Cabajskej ceste. Česť jeho pamiatke!
Akademická obec SPU
Katedra strojov a výrobných systémov MF s hlbokým zármutkom oznamuje, že 2. júla 2007 vo veku 57 rokov zomrel pedagóg
Ing. LADISLAV MAŤO.
Posledná rozlúčka so zosnulým bola 5. 7. 2007 na cintoríne v Malom Cetíne. Ladislav Maťo sa narodil v roku 1949 v Nitre. Po absolvovaní štúdia na Mechanizačnej fakulte pracoval od r. 1976 ako asistent na Ústave praxe pri rektoráte VŠP, kde zabezpečoval praktickú výučbu študentov. Neskôr bol preradený na KSaVS MF ako vysokoškolský učiteľ zodpovedný za prax študentov. Svojej práci rozumel a zasvätil jej celý život. Kolegovia ho poznali ako priateľského, usilovného a taktného človeka. Česť jeho pamiatke!
Kolektív katedry
Katedra agrochémie a výživy rastlín Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že dňa 19. júla 2007 vo veku nedožitých 77 rokov zomrel bývalý pracovník katedry a dekan Agronomickej fakulty SPU
prof. Ing. JÁN BÍZIK, DrSc.
So zosnulým sme sa rozlúčili 23. 7. 2007 na Párovskom cintoríne v Nitre.
Ján Bízik sa narodil 4. augusta 1930 v Martine, v roľníckej rodine. Po absolvovaní VŠP v Nitre v roku 1953 začal pracovať na Katedre agrochémie. V rokoch 1955 až 1961 si rozšíril vzdelanie na Chemickej fakulte SVŠT v Bratislave. V roku 1981 bol menovaný za docenta a v roku 1991 sa stal profesorom. Od nástupu na katedru viedol praktické cvičenia z analytickej chémie kvantitatívnej, fyzikálnej chémie, agrochémie a neskôr tieto disciplíny aj prednášal. Svoju pedagogickú a vedeckovýskumnú prácu vykonával na vysokej úrovni. Študentom dokázal prístupnou formou vysvetliť aj tie najzložitejšie problémy, čím vzbudzoval u nich záujem o štúdium. Úspešnosť jeho tvorivej práce bola determinovaná vynikajúcim teoretickým základom, poznaním potrieb praxe, ako aj schopnosťou vytvárať si vlastné koncepcie riešenia výskumných úloh. Získané poznatky využíval pri spolupráci s výrobnými podnikmi a výskumnými ústavmi, napríklad Duslom v Šali, VÚTP v Bábe, VÚZH v Bratislave a VŠÚ v Bučanoch pri riešení optimalizácie hnojenia obilnín a okopanín dusíkom. V období rokov 1989 až 1993 stál prof. Ján Bízik na čele Agronomickej fakulty ako jej prvý ponovembrový dekan.
Poznali sme ho ako skromného človeka, vynikajúceho odborníka, ktorý sa svojou dlhoročnou činorodou prácou zaslúžil o rozvoj agrochemickej vedy. Jeho odchodom stráca slovenská verejnosť významného vedca, pedagóga a vynikajúceho človeka. Česť jeho pamiatke!
Prof. Ing. Otto Ložek, CSc.,
a kolektív katedry
Katedra fyziky MF s hlbokým zármutkom oznamuje, že 28. júla 2007 vo veku 76 rokov zomrel bývalý dlhoročný pedagóg a kolega
doc. RNDr. LADISLAV DUNAJSKÝ, CSc.
Narodil sa v roku 1931 v Leviciach. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave nastúpil na Katedru poľnohospodárskej mechanizácie VŠP v Nitre. Prednášal a viedol cvičenia z matematiky a fyziky. V r. 1959 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a v roku 1963 docentskú habilitačnú prácu. Od r. 1961 do r. 1970 bol vedúcim Katedry matematiky a fyziky, neskôr Katedry fyziky. V období normalizácie bol preradený na Ústav výpočtovej techniky VŠP, kde pracoval ako samostatný programátor-matematik. Toto obdobie pozastavilo aj jeho menovanie za mimoriadneho profesora. V r. 1990 bol rehabilitovaný a odvtedy pôsobil ako pedagóg na Katedre fyziky. Bol členom vedeckej rady fakulty, vedeckej rady Ústavu poľnohospodárskej techniky a členom redakčnej rady zborníka Acta agronomica agriculturae. Patril medzi zakladateľov nitrianskej pobočky Jednoty slovenských matematikov a fyzikov. Významná bola i jeho publikačná činnosť. Tematicky sa zameriaval predovšetkým na oblasť fyziky tenkých vrstiev, raketovú techniku, agrofyziku a matematickú teóriu fyzikálnych veličín.
Docent Dunajský bol svojským človekom i učiteľom, no za jeho svojráznosťou sa skrývala invencia, rozhľadenosť a obdivuhodná pamäť. Napriek tomu, že už viac ako 10 rokov bol na dôchodku, ostal pre svojich bývalých kolegov nezabudnuteľným, vzácnym človekom. Česť jeho pamiatke!
Kolektív katedry
Mechanizačná fakulta SPU s hlbokým zármutkom oznamuje, že 2. septembra 2007 náhle zomrel študent 4. ročníka a podpredseda študentskej časti Akademického senátu MF
TOMÁŠ ŠPAČEK.
Posledná rozlúčka so zosnulým bola 7. 9. 2007 na cintoríne na Cabajskej ceste. Tomáš Špaček sa narodil v roku 1985 v Nitre. Po absolvovaní osemročného gymnázia pokračoval v štúdiu na Mechanizačnej fakulte v odbore spoľahlivosť techniky. Bol nielen výborným študentom, ale ochotne sa zapájal aj do organizovania kultúrno-spoločenských a športových aktivít na univerzite. Patril medzi mladých ľudí, ktorí sa nijakej práci nevyhýbajú, vedel pomôcť pri príprave zasadnutia senátu aj sadnúť za kombajn. Nemal bezstarostný život, už v mladom veku sa musel vyrovnať so stratou oboch rodičov. Rodinu a blízkych mu v posledných rokoch nahrádzali priatelia a spolužiaci. Pre mnohých bol zdrojom inšpirácie, rozdával chuť do života. Ostane po ňom prázdne miesto v posluchárni, bolesť v duši, nezodpovedané otázky a spomienky... Všetkým budeš chýbať, Tomáš! Česť Tvojej pamiatke!
