Problematike poľnohospodárstva a potravín sa venujú aj spoločenské vedy a v rámci nich i sociológia. Oblasť spoločenských vied patrí spolu s humanitnými vedami medzi vedné disciplíny s rastúcou dôležitosťou a ich poznatky by sa tiež mali brať do úvahy pri riadení spoločnosti a hospodárstva. Na túto potrebu poukazuje veľmi intenzívne súčasný vývoj a v súvislosti s aktuálnymi zdravotnými hrozbami sú v prípade poľnohospodárstva a potravín analýzy sociálnych, etických a ekonomických aspektov priam nevyhnutné.
Využívam preto tento priestor, aby som kolegyniam a kolegom na našej univerzite dala do pozornosti dve nové publikácie, ktoré vyšli vo vydavateľstve ARS Spektrum Nitra a vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied VEDA.
Prvá zo spomínaných publikácií s názvom Mládež – podnikanie - farmárčenie má odborno-popularizačný charakter a autorský tím zložený zo sociálnych a humanitných vedcov pôsobiacich na Katedre spoločenských vied SPU v Nitre sa v nej venuje problematike podnikania, sebazamestnávania a agropodnikania mladých ľudí a dotýka sa tiež súvisiacich tém, fenoménov a faktov. Jedna z kapitol interpretuje výsledky sociologického výskumu uskutočneného na vzorke študentov SPU v Nitre, ktorý hodnotí ich skúsenosti s podnikaním a farmárčením, socio-ekonomické životné stratégie, osobnú pripravenosť na podnikanie a popisuje v čom vidia mladí ľudia výhody a nevýhody podnikania v agrosektore.
Druhá publikácia od autorky Jany Lindbloom zo Sociologického ústavu SAV má názov Transformácia a zánik poľnohospodárskych družstiev. Kniha predstavuje jeden z fascinujúcich, no i kontroverzných príbehov novodobej histórie Slovenska. Pokrýva celú epochu od roku 1989 až po súčasnosť. Jej ambíciou je byť predovšetkým odpoveďou na dopyt bežných ľudí po vysvetlení, čo sa vlastne s družstvami a v družstvách dialo, akými posunmi v definícii i praxi prešli a aké dilemy charakterizujú ich postavenie a činnosť v súčasnosti.
Na záver tohto príspevku mi ako hlavnej autorke dovoľte zacitovať z našej knižky záverečnú myšlienku: „Mnohokrát bol v jednotlivých kapitolách zdôraznený a argumentačne podložený význam poľnohospodárstva pre budúci globálny vývoj ľudského spoločenstva i pre našu spoločnosť. Práve preto je potrebné na záver pripomenúť archaickejší výraz pre poľnohospodárstvo, ktorým je výraz agrikultúra. Jeho základom bol pojem kultúra, pôvodne spájaný s obrábaním pôdy a latinský výraz colere znamenal nielen obrábať a pestovať, ale aj cítiť. Ak máme hovoriť o udržateľnej budúcnosti, táto interpretácia by tak mala platiť aj v súčasnosti...“
