Poslaním ochrany prírody je ovplyvňovať, podporovať a pomáhať pri ochrane integrity a rozmanitosti prírody a zabezpečovať, aby akékoľvek využívanie prírodných zdrojov ľuďmi bolo spravodlivé a ekologicky trvalo udržateľné. V tomto kontexte treba chápať aj projekty Biosférickej rezervácie Poľana a Hriňovské lazy.
Poľana patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe. Najvyššia nadmorská výška je 1 458 m, najnižšia 460 m. Toto takmer 1000-metrové výškové rozpätie spôsobilo prelínanie teplomilnejších a horských až subalpínskych druhov rastlín a živočíchov. Od roku 1981 je Poľana Chránenou krajinnou oblasťou a od roku 1990 Biosférickou rezerváciou UNESCO. Najväčšia časť Chránenej krajinnej oblasti sa nachádza v katastrálnom území Hriňová. Hriňovské Podpoľanie je charakteristické pestrou paletou rozľahlých lazov a zachovalými tradičnými spôsobmi obrábania pôdy, ktoré zanechali na krajine rázovité terasové políčka, ktoré sú pokladom hriňovskej prírody. Toto prekrásne územie obdivujú nielen ochrancovia prírody, ale aj priaznivci z domova a zo zahraničia. Úzke parcelky a vysoké medze, charakteristické pre hriňovskú prírodu, sa inde na Slovensku nenachádzajú. Bez človeka by táto podoba krajiny zanikla. Preto obyvateľom – gazdom, ktorí sa starajú, aby krajina zostala v takom stave, v akom sme ju zdedili po našich predkoch, patrí úcta a uznanie, ale aj väčšia pozornosť a pomoc zo strany štátnych orgánov. Spoločným menovateľom týchto ľudí je rešpekt k pôde a k prírode. Pripútaní k pôde sa cítia najslobodnejšie, lebo pôdu majú v krvi a pri jej využívaní nezabúdajú na ďalšie generácie. Hriňovské lazy sú živé, pestré a jedinečné z hľadiska prirodzeného spolužitia človeka s prírodou. Toto krajinotvorne najmalebnejšie územie zanietení odborníci prírody a predstavitelia mesta prezentovali nielen doma, ale aj v zahraničí a takto sa zaslúžili o rozšírenie Biosférickej rezervácie Poľana a Hriňovské lazy. Medzinárodná konferencia v Lime, organizovaná v rámci Programu UNESCO - Človek a biosféra, schválila v júni 2016 predloženú žiadosť. V tomto krásnom a zaujímavom regióne, ktorý je na hospodársku činnosť veľmi náročný, obyvatelia – gazdovia v pote tváre drú na úzkych políčkach a pri zvieratách. Nie sú za tým iba ekonomické dôvody, ale aj túžba po ekologickej ohľaduplnosti, potravinovej sebestačnosti, spokojnejšom živote, tradičných hodnotách a úcta k vlastným koreňom. Verím, že aj medzi čitateľmi Poľnohospodára sa nájdu obdivovatelia tohto prekrásneho a vzácneho kúska Zeme.
