Rok 2015 je venovaný pôde
Pôda je obmedzený a v priebehu ľudského života neobnoviteľný prírodný zdroj. V prípade postupujúcej degradácie a straty sa tento zdroj stáva v mnohých častiach sveta limitom ďalšieho rozvoja ľudskej spoločnosti. Ak by prestala existovať pôda, prestane existovať biosféra s ničivými dôsledkami pre ľudstvo.
Rok 2015 bol Valným zhromaždením OSN vyhlásený za Medzinárodný rok pôdy. Jeho kľúčovou úlohou je zvýšiť povedomie verejnosti o význame pôdy pre bezpečnosť potravín a dobré fungovanie ekosystémov. Zámerom je tiež informovať širokú verejnosť o rozhodujúcej úlohe pôdy pre život človeka,odstraňovanie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj,fungovanie základných ekosystémových služieb a o dôležitom postavení pôdy v boji s klimatickými zmenami.
Podľa údajov FAO, v súčasnosti vo svete čelí hladu a podvýžive 805 miliónov ľudí. Rastúca populácia bude vyžadovať zvýšenie výroby potravín približne o 60%. Keďže väčšina vyprodukovaných potravín závisí na pôde, je zrejmé, aká mimoriadne dôležitá je starostlivosť o jej zdravie a úrodnosť. V súčasnosti z celkových svetových zdrojov pôdy až 33% predstavuje pôda antropogénne degradovaná. Vplyv človeka na pôdu dosahuje kritické limity, obmedzuje a niekedy až úplne eliminuje základné funkcie pôdy. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo vyzýva každého z nás, aby sme v priebehu roka 2015 aktívne podporili tému pôda, nakoľko je to významný rok na skutočné začatie budovania cesty smerom k udržateľnému rozvoju.
Pôda je tenká, povrchová vrstva Zeme, od ktorej v podstatnej miere závisí život rastlín a sprostredkovane aj ostatných živých organizmov. Vytvára sa na povrchu horninového podkladu pôsobením klímy, vody a organizmov. Je to oživená, zvetraná vrstva zemskej kôry, v ktorej sa uskutočňujú premeny látok dôležité pre život organizmov. Pôda je hlavným miestom hromadenia a uskladňovania biogénnych prvkov a vody, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie a obnovu života. Odzrkadľuje nielen súčasné, ale aj minulé prírodné procesy, pretože zaostáva za vývojom podnebia a rastlinstva, takže konzervuje určité minulé javy. Ľudstvo je existenčne spojené s pôdou, nakoľko pôda vykonáva celý rad dôležitých funkcií nevyhnutných pre kvalitný život. Zdravá pôda poskytuje čistý vzduch a vodu, bohatú produkciu potravín, krmovín, ale aj iného rastlinstva, rozmanitosť živočíšstva, krásnu krajinu. Je to priestor, do ktorého rastlinné korene prenikajú a rastlinu ukotvujú. Produkcia rastlinnej biomasy je nevyhnutná pre kolobeh pôdnej organickej hmoty. Absencia rastlín na pôde vedie k postupnému rozkladu pôdnej organickej hmoty, čo môže viesť až k zmenám, alebo k zániku funkcií pôd. Biogeochemické procesy v prebiehajúce v pôde umožňujú reguláciu kolobehov živín a iných prvkov. Pôda reguluje vsakovanie, odtok a akumuláciu vody a roztokov obsahujúcich živiny, pesticídy a rôzne látky rozpustené vo vode. Pri správnom fungovaní dochádza v pôde k rozdeleniu vody, z ktorej časť dopĺňa zásoby podzemnej vody a časť sa zachytáva v pôdnom profile a následne je využitá rastlinami a pôdnymi živočíchmi. Pôda podporuje biodiverzitu a rast rôznych rastlín, živočíchov a pôdnych mikroorganizmov zvyčajne tým, že im poskytuje rozmanitosť fyzikálnych, chemických, a biologických vlastností ich biotopov. Hrsť pôdy môže obsahovať miliardy organizmov tisícok druhov. Pôda poskytuje životný priestor pre veľký počet organizmov, ktoré sú jej súčasťou a teda i génovou rezervou. Zhoršenie fyzikálnych a chemických vlastností pôd vo všeobecnosti vedie k zníženiu biodiverzity, a následne k postupnej likvidácii pôdnej génovej rezervy. S biodiverzitou pôdnych mikroorganizmov súvisí asanačná funkcia pôdy - t.j. schopnosť zabezpečiť bezpečný rozklad telesných pozostatkov. Pôda funguje ako filter znečistenín, čím chráni kvalitu vody, vzduchu a iných zdrojov. Keď cez pôdu presakuje znečistená voda, dochádza k jej postupnému očisťovaniu. Nebezpečné látky môžu byť v pôdach mechanicky filtrované, vyzrážané alebo absorbované, niektoré organické látky dokonca rozložené a premenené. Filtračná schopnosť pôdy sa postupne znižuje a keď je vyčerpaná, pôda sa môže zmeniť na zdroj znečistenia, ktoré môže začať prenikať do podzemných vôd. Dôležitou je aj tlmivá schopnosť pôd, keď pôdy tlmia najmä vplyv chemických látok a teploty. V pôde dochádza k uvoľneniu alebo zadržiavaniu organických a anorganických látok v pôde, ich rozkladu na jednoduchšie zlúčeniny alebo syntéze nových zlúčenín. Významnú úlohu tu zohrávajú pôdne mikroorganizmy. Fyzikálna stabilita – pôda si udržiava svoju pórovitú stavbu, čím umožňuje prúdenie vzduchu a vody, zvyšuje odolnosť pôdy voči erózii a poskytuje priestor pre zakoreňovanie rastlín. Pôda je tiež základňou pre ukotvenie obydlí, ciest a iných stavieb. Z archeologického hľadiska pôda poskytuje množstvo informácií o minulej klíme, vegetácii a zvieratách (ekofakty), dlhodobo uchováva aj človekom vytvorené artefakty akými sú napr. starobylé kovové náradie, mince atď.
Pôda je zdrojom surovín - íl, štrk, piesok, minerály, rašelina, voda. Pôdny humus, uhlie, ropu a zemný plyn možno chápať ako zdroj fosílnej slnečnej energie, ktorá sa v procese tvorby biomasy do tejto časti premieňa, ale zároveň i obnovuje. Aj slnečná energia akumulovaná v pôde vo forme tepla je dôležitým faktorom. Pôda taktiež zohráva významnú úlohu ohľadom klimatických zmien. Pôdna organická hmota je jedným z hlavných zdrojov uhlíka v biosfére. Keďže je schopná uhlík uvoľňovať, ale ho aj viazať, je dôležitým regulátorom klimatických zmien. Pôda pomáha regulovať aj ďalšie skleníkové plyny - napr. oxid dusný a metán. Z uvedeného významu pôdy vyplýva, aké nevyhnutné je o pôdu starať aby sa zachovala pre budúce generácie.
Medzinárodný rok pôdy 2015 má obmedzené trvanie, ale stále tu zostane Svetový deň pôdy, ktorý oficiálne, od roku 2014 oslavujeme dňa 5. decembra. Pridajte sa k nám.
Doc. Ing. Nora Polláková, PhD.; doc. Ing. Vladimír Šimanský, PhD., Katedra pedológie a geológie.
