Práca roľníkov je veľmi ťažká a spoločensky neraz nedocenená. Na slávnostnej konferencii poľnohospodárov, ktorú vo štvrtok 27. novembra 2014 na pôde Národnej rady SR zorganizovalo vydavateľstvo Profi Press, do ktorého portfólia patrí aj týždenník Roľnícke noviny, to povedal nový predseda parlamentu Peter Pellegrini. Prítomných popredných manažérov poľnohospodárskych podnikov ubezpečil, že zákonodarný zbor podporí všetky iniciatívy, ktoré bude možné urobiť v záujme zlepšenia podnikateľského prostredia v agropotravinárskom komplexe.
„Teraz sa stretávate na parlamentnej pôde, ale o rok by ste mohli podobnú konferenciu zorganizovať aj v priestoroch Úradu vlády SR“, uviedol premiér Robert Fico. „Slovenské poľnohospodárstvo prešlo viacerými prelomovými obdobiami, pričom najmä na rozhraní osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia boli urobené mnohé rozhodnutia, ktoré vyústili do značného prepadu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby“. Podľa R. Fica jeho prvá vláda v roku 2006 zdedila aj viaceré nielen celkom dobré rozhodnutia, ktoré boli prijaté voči Slovensku v súvislosti s jeho vstupom do EÚ. „Nemôžeme byť spokojný s nízkym zastúpením slovenských výrobkov na celkovom predaji potravín a s tým, že dovážame množstvo produktov, ktoré boli kedysi typické pre naše prostredie“, dodal premiér.
Podľa neho však teraz cíti medzi poľnohospodármi „pozitívnejšie vrenie“, než tomu bolo pred desiatimi alebo dvanástimi rokmi. „Verím, že podnet k tomu dali aj ministri pôdohospodárstva, ktorí pôsobili v oboch mojich vládach. Pokiaľ som mal a stále mám možnosť vnímať ich prácu, nevyhýbali a nevyhýbajú sa komunikácii s odbornou verejnosťou a podnikateľským sektorom, čo považujem za kľúčové. Ani ja sa jej nevyhýbam a pravidelne si napríklad zaraďujem do pracovného kalendára aj žatevné výjazdy do polí, hoci sa kvôli nim stávam terčom niektorých novinárov, ktorí nás prirovnávajú k obdobiu pred rokom 1989. Ja si však z toho nerobím ťažkú hlavu a určite pôjdem do poľa aj v budúcom roku, aby som sa aspoň takto symbolicky poďakoval poľnohospodárom za prácu, ktorú odvádzajú v prospech nás všetkých“.
Potrvainové škandály v zahraničí prispeli k tomu, že obyvatelia Slovenska sa viac začali zaujímať o domáce potraviny. „Tento trend musíme využiť na to, aby sme zvýšili predaj domáceho tovaru na vnútornom trhu“, zdôraznil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. „Ludia sú konfrontovaní so skutočnosťou, či budú siahať po potravinách od osvedčených domácich výrobcov, alebo náš trh zaplaví menej kvalitná produkcia, v ktorej základnú suroviny nahradia rôzne potravinové náhradky. Považujem za správne, že sme prebudili záujem občanov našej krajiny, aby sa viac začali zameriavať na slovenské výrobky. Avšak ked porovnáme kondíciu nášho poľnohospodárstva a potravinárstva so zahraničím, určite nebude jednoduché splniť programový cieľ tejto vlády - v štrnástich základných komoditách pokrývať do roklu 2020 úroveň spotreby aspoň na 80 % vlastnou výrobou“.
Poslanec NR SR Marian Záhumenský poznamenal, že nie je vždy jednoduché presadzovať záujmy poľnohospodárov v zákonodarnom zbore. Ale jeho členovia, ktorí sú zároveň aj farmármi, to budú robiť stále. „Vláda i parlament považujú agropotravinársky sektor za dôležité národohospodárske odvetvie, čo však neznamená, že je potrebné zvádzať zápasy o znenie každého paragrafu tak, aby jeho znenie čo najviac vyhovalo podnikateľom. „Na agrárny sektor je potrebné pozerať celkovo, teda z pohľadu veľkých i malých roľníkov, subjektov na juhu a západe, ale aj na východe a severe našej krajiny. Zladenie ich záujmov nebýva vždy jednoduché, ale bez neho by sa nikdy nemohli plošne prejaviť všetky prínosy agropotravinárskeho komplexu“, dodal M. Záhumenský.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík označil za silné stránky domáceho agrosektora kvalitu domácej výroby potravín a úroveň ich kontroly orgánmi potravinového dozoru, ako aj potenciál produkcie výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Chlebové odvetvie sa zároveň môže opierať o vhodnú veľkostnú i organizačnú štruktúru podnikov a tradíciu poľnohospodárskej výroby v našej krajine. Vyjadril súhlas s tým, že potrebné v maximálnej možnej miere využiť zvýšený záujem obyvateľstva o domáce potraviny.
„Okrem toho neradno podceňovať možnosti rozširovania alternatívnych foriem odbytu“, pripomenul M. Semančík. „A ak sa nám navyše podarí doladiť nové podporné schémy a opatrenia tak, aby naozaj situmulovali produkčné subjekty, potom budeme môcť konštatovať, že sme využili príležitosti, ktoré sa pred agropotravinárskym komplexom otvárajú na prahu uplatňovania zreformovaných pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ“. Najvyšší predstaviteľ SPPK vymenoval základné úlohy podnikateľského sektora v prvovýrobe, spracovateľskom priemysle i obchode, ktorých zvládnutie vyústi do splnenia základného cieľa celého sektora - budovania a zachovania kapacít pre zabezpečenie produkčného potenciálu v SR a dostatočnú schopnosť odvetvia reagovať na potreby krajiny v prípade krízy. Zároveň sa tým zvýrazní aj multiplikačný efekt poľnohospodárstva a potravinárstva k iným odvetviam ekonomiky. Prispieť k tomu však musí aj štát a verejný sektor v podobe vylepšovania podnikateľského prostredia aspoň na úroveň okolitých krajín, a to prostredníctvom viacerých konkrétnych opatrení.
