dscf1922 Písal sa september 1959, keď asi 300 maturantov nastúpilo na svoju študentskú cestu a poznávania života na novozaloženú Prevádzkovo-ekonomickú fakultu (PEF) VŠP v Nitre. Žiaľ, iba polovica z nich 11. júla 1964 prevzala a hrdo držala diplom poľnohospodárskeho inžiniera. Už vtedy sme päťročné spomienky na študentský život pod Nitrianskym hradom pokladali za najkrajšie v našej mladosti. Od promócií k tomuto príbehu pribudlo ďalších 50 rokov.

V dňoch 13. - 14. júna t.r. sa stretlo takmer 70 prvých absolventov PEF opäť na našej alma mater, aby tak oslávili svoje vlastné 50. jubilejné výročie ukončenia štúdií, ako aj 55. výročie vzniku našej fakulty, dnešnej FEM. Chvíľou ticha sme si uctili aj tých, už skoro 40 bývalých spolužiakov, ktorí sa žiaľ tohto príbehu nedožili.

Možno sme boli celkom úspešný ročník. Vyformovalo sa z nás veľa popredných odborníkov v agrorezorte, ako predsedovia JRD, riaditelia ŠM, vysokí funkcionári v štátnej správe, samospráve, riadení rezortu, vo vede a výskume, atď., (viac sa o nich dočítate v elektronickom vydaní Poľnohospodára). Jubilanti ocenili, že naše stretnutie prišli pozdraviť i súčasní predstavitelia FEM – dekanka doc. Ing. Iveta Zentková, CSc., a prodekan doc. Ing. Jozef Repiský, CSc., ktorí nás informovali o súčasných úspechoch i problémoch fakulty. Jubilujúci absolventi zase ponúkli svoje spomienky a skúsenosti z výrobných a prevádzkových celosemestrálnych študijných praxí v družstvách a na štátnych majetkoch, ktoré otvorili oči aj študentom z mesta, ktorí o poľnohospodárstve veľa nevedeli. Vyjadrili tiež názory na kvalitu súčasných študentov i absolventov, ako zlepšiť ich prípravu pre potreby súčasnej praxe. S uznaním sme tiež spomínali na svojich profesorov, docentov i asistentov, ktorí formovali našu kariérnu cestu. Túto viac ako hodinovú diskusiu ocenili obe strany. Na záver si jubilanti prehliadli mesto, hrad i dnes moderne vybudovanú alma mater s priestormi a podmienkami pre štúdium, ktorú súčasným študentom veľmi závideli, lebo niektorí tieto priestory videli prvýkrát. VŠP sa totiž začala budovať až keď sme my z nej odchádzali. Nám sa v 60-tych rokoch minulého storočia ani nesnívalo, ako bude vyzerať dnešná univerzita. Na prednášky, semináre a „labáky“ sme chodili od Kalvárie cez celé mesto až pod Zobor. Potešilo nás, že areál SPU sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Odznelo aj odporúčanie pre študentov, aby si možnosti i podmienky súčasného štúdia, ale i bývania v internátoch nielen vážili, ale hlavne využili pre prácu v poľnohospodárskych podnikoch, pre ktoré sa vlastne do života pripravujú.