Pastierska kultúra a chov oviec predstavovali na Slovensku od najstarších čias prínos nielen v ekonomickej oblasti, ale našli odraz aj vo výtvarnom umení, hudobnom a tanečnom folklóre. Ovčiarstvo a špeciálne chov oviec valaským spôsobom je unikátom a špecifikoam tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. V Múzeu v Nových Sadoch, ktoré sídli v zrekonštruovanom kaštieli, bola 27. marca bola sprístupnená výstava.
Pripravilo ju Ovčiarske múzeum z Liptovského Hrádku, ktorého zriaďovateľom je občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny. Ako nás informovala autorka koncepcie výstavy a kurátorka Iveta Zuskinová, výstava prostredníctvom textového, obrazového a trojrozmerného materiálu prezentuje skutočnosť, že hoci valaská kolonizácia v 15. až 17.storočí prešla viacerými európskymi krajinami, najvýraznejšie kultúrne stopy zanechala na území Slovenska, kde pôvodnú roľnícku kultúru obohatila viacerými charakteristickými znakmi. Veľký hospodársky prínos valachov v Liptove ocenil aj panovník kráľ Matej Korvín, ktorý im udelil v roku 1474 Veľkú listinu valaských práv a slobôd. Dôležitou skutočnosťou je, že novú formu chovu oviec spojenú s využívaním horských pasienkov a spracovaním mliečnej produkcie prevzalo miestne obyvateľstvo a profesionalizáciou sa ovčiarstvo stalo dôležitou formou obživy. Bačovia a valasi so svojimi vedomosťami o produkcii mlieka sa výrazne odlišovali od pastierov iných hospodárskych zvierat, čo sa odrážalo v ich spoločenskom postavení a odmeňovaní. V rámci Slovenska sa vytvorili oblasti a regióny s charakteristickým prejavmi pastierskej kultúry. Na výstave je prezentovaná jedinečná kolekcia tradičných odevov pastierov oviec z viacerých pôvodných kultúrno-historických regiónov, ktoré sa navzájom odlišujú predovšetkým výzdobou, typickými doplnkami a znakmi artefaktmi pastierskeho stavu.
(zi)
Iveta Zuzkinová, zakladateľka a kurátorka ovčiarského múzea, Jozef Šišila, Ján Paciga a Branislav Tréger, primátor mesta Liptovský Hrádok - zriaďovatelia ovčiarskeho múzea. Snímka: Ján Tarábek
