Z uvedeného dôvodu v roku 1966 bol prijatý nový zákon na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 53/1966 Zb. Tento zákon bol už podložený ekonomickými stimulmi. Obsahoval ustanovenia o ochrane a rozširovaní a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Aj keď zákon sprísnil podmienky pre odňatie poľnohospodárskej pôdy, nedosiahol obmedzenie jej úbytku na únosnú mieru.
Vzhľadom na pretrvávajúce problémy, súvisiace s ochranou poľnohospodárskej pôdy, bol v roku 1976 prijatý nový zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu č. 75/1976 Zb. Aj keď táto zákonná norma sprísnila podmienky na ochranu poľnohospodárskej pôdy, umožňovala však udeľovať výnimku, čo v bežnej praxi spôsobovalo určité problémy orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy. Investori často považovali zo svojho hľadiska v podstate každú akciu za mimoriadne dôležitú.
Dôvodom pre vznik nového zákona na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu
č. 307/1992 Zb. bola obnova vlastníckych vzťahov k pôde, vznik trhových vzťahov v poľnohospodárstve a opatrenia v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v poľnohospodárskej krajine.
Aj napriek tomu, že tento zákon bol po odbornej stránke na dobrej úrovni, ochrana poľnohospodárskej pôdy nebola dostatočne akceptovaná. V praxi sa ochrana pôdy dostala len na okraj pozornosti celej spoločnosti.
Pretrvávajúca neúcta k pôde a k jej ochrane bola dôvodom k tomu, že Národná rada SR v roku 2004 prijala nový zákon na ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy
č. 220/2004 Zb., ktorý doteraz je účinný.
Tento zákon v prvej časti (základné ustanovenia) uvádza hlavné zásady:
- ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania,
- ochrana výmery poľnohospodárskej pôdy pred nepriaznivými zábermi na nepoľnohospodárske použitie,
- postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel,
- sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
V druhej časti (zásady trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovania pôdy a jej ochrany) je pozornosť venovaná:
- starostlivosti o poľnohospodársku pôdu,
- ochrane pred degradáciou,
- ochrane pred eróziou,
- ochrane pred zhutňovaním,
- bilancii pôdnej organickej hmoty,
- ochrane pred rizikovými látkami.
V tretej časti (zmeny druhov pozemkov) sa ustanovujú podmienky na:
- zmenu trvalého trávneho porastu, vinice a ovocného sadu na iný druh poľnohospodárskeho pozemku,
- zmenu nepoľnohospodárskej pôdy na poľnohospodársku pôdu,
- zalesnenie poľnohospodárskej pôdy.
Ochranou poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskom použití sa zaoberá štvrtá časť zákona. Pozornosť je venovaná:
- zásadám ochrany poľnohospodárskej pôdy pri nepoľnohospodárskou použití,
- ochrane poľnohospodárskej pôdy pri územnoplánovacej činnosti,
- odňatiu poľnohospodárskej pôdy,
- použitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel,
- neoprávnenému záberu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky zámer.
Piata časť (štátna správa ochrany poľnohospodárskej pôdy) je sústredená na orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy – Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Krajský pozemkový úrad, Obvodný pozemkový úrad.
V šiestej časti sú vymenované priestupky a iné správne delikty a finančné pokuty.
Siedma časť je venovaná spoločným prechodným a záverečným ustanoveniam.
Zákony sa ľahšie prijímajú i dodržiavajú, ak sa ich potreba vysvetlí ľuďom. Len vtedy, ak spoločnosť pochopí, že ochrana pôdy a jej zveľaďovanie je základnou potrebou celej spoločnosti, naplní sa zmysel zákona na ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy.
Prof. Ing. Jozef Hanes, PhD.
