Nie je veľa takých stretnutí na pôde našej tiež do veku dozrievajúcej univerzity, ktorá zakrátko bude mať šesťdesiatku. Už po desiatich rokoch svojej existencie, v roku 1962, vypravila do života šiesty ročník svojich odchovancov AF Fyto. Mali zmeniť, a aj zmenili, „šedivosť“ a biedu nášho vidieku.
Stabilizácia pomerov na štátnych majetkoch a pracovné jednotky na bývalých JRD, teda len zapísaná hodnota toho, čo bolo odpracované, sa už v týchto rokoch začali meniť na pevnú peňažnú odmenu. Zároveň aj život a výsledky hospodárenia začínali nadobúdať kontúry reálneho obrazu. Či to bol obraz k lepšiemu alebo k horšiemu, to jasne ukázala minulosť - prísny kontrolór, a najmä bilancia výsledkov v 90-tych rokoch, keď vtedajšia generácia predložila účet v stabilizovanom, sebestačnom a ďalšieho rozvoja schopnom agropotravinárskom sektore v ekonomicky silnom a konkurencieschopnom štáte. Boli to príkladne obrobené polia, zlepšené kvalitatívne parametre pôdy, ktorá nás živila a živí, dedina, ktorá sa kultúrou bývania, spôsobom odievania, ale aj zmýšľania, priblížila mestu. Produkt snaženia tejto generácie plne zabezpečil vlastnú výživu národa. Aj keď dnešní upravovatelia dejín aj v tejto oblasti, ako aj dennodenne „spoľahlivá analýza“ toho, čo nám dnešná bohatá Európa poskytuje tvrdia, že produkt, ktorý spomenutá generácia dorábala bol „nekvalitný, predražený“ a podobne...
Aj v tomto rámci sa uberali rozhovory ľudí z tej generácie, ktorí vedia zhodnotiť, či si to ich kritizované dielo zaslúži. Tak ako aj všetci ostatní, vedia, čo predstavujú „lacné“, „kvalitné“ a všetkými naj ukazovateľmi dnes prechválené potravinové produkty zo zahraničia. Zároveň však vidia naše neobrobené polia a prázdne maštale, a vedia posúdiť čo predstavovala „prezamestnanosť“ pracovníkov v agrosektore a čo máme dnes. Žiaľ, toto je reálna skutočnosť a trpké poučenie. Kde sú však projekty, plány a perspektíva oživenia, že sebestačnosť z doma dorobeného sa začne skloňovať nielen v hovorovej reči a na stránkach printových nosičov, ale sa stane skutočnosťou? Ľudia, ktorí celý svoj život žili prospešnou prácou pre všetkých, spomínali s láskou na pekné roky štúdia na bývalej VŠP, na svojich bývalých učiteľov, no v rozhovoroch nevynechali ani túto pálčivú tému.
Za ich statočnú prácu im v zastúpení dekana FAPZ poďakoval doc. Ing. Peter Ondrišík, CSc.
