So zmenou ročného obdobia sa mení aj naše stravovanie. "Pri veľmi ťažkej práci sa spotreba energie zvyšuje v porovnaní so základným metabolizmom o 100 až 120 %, pri ťažkej práci o 70 až 90 %, pri stredne ťažkej o 60 %, zatiaľ čo pri sedavej práci len o 50 %. Výživa má zabezpečiť energetickú dávku úmernú vynakladanej práci.
V zime sa na pokrytie vyšších potrieb energie odporúča zvýšený podiel tuku v strave, ak to zdravotný stav dovoľuje," hovorí Ing. KATARÍNA ŠRAMKOVÁ, PhD., z Katedry výživy ľudí.
"Neodporúča sa väčší konzum alkoholu, čo vedie k zníženiu odolnosti voči chladu. Infekciám pri prechladnutí možno zabrániť vyšším prísunom vitamínu C, resp. príjmom potravín, ktoré sú jeho dobrým zdrojom, najmä ovocia a zeleniny. Predovšetkým koncom zimy a v jarnom období je jeho prísun z prírodných zdrojov nízky. Pozitívnu úlohu zohráva i pri niektorých detoxikačných procesoch v organizme vystavenom pôsobeniu chemických škodlivín. Organizmus dospelého človeka potrebuje asi 75-130 mg kyseliny L-askorbovej denne," konštatuje odborníčka na výživu. Zdôrazňuje, že pracujúci pri umelom osvetlení by mali dbať na dostatočný príjem vitamínu A a vitamínov B-komplexu. Vitamíny skupiny B totiž zlepšujú reaktivitu v chladnom prostredí, čím možno zabrániť nehodám. "Vitamín B1 (thiamín) sa vyskytuje napríklad v mäse, vnútornostiach, kvasniciach, v tmavej múke. Vysoký obsah vitamínu B2 (riboflavínu) je v mlieku a v listovej zelenine." V súvislosti s konzumáciou tekutín Ing. Šramková odporúča teplé nápoje, napríklad čaj, čím možno predísť poruchám z podchladenia slizníc. "Tekutiny treba prijímať častejšie a v menších množstvách. V zime nie sú vhodné čaje s výrazným močopudným účinkom, napríklad lipový, alebo koncentrované čierne čaje."
Duševná námaha a vitamíny
Ľudia, ktorí sa venujú prevažne duševnej práci, majú obmedzený pohyb, a tým aj výdaj mechanickej energie. "Títo jedinci sú náchylnejší na bežné civilizačné choroby, najmä obstipáciu (zápchu) a kardiovaskulárne (srdcovo - cievne) choroby. Ich strava by mala obsahovať viac vlákniny, zeleniny, ovocia a celozrnných produktov na podporu črevnej peristaltiky. V stravovacom režime ľudí so sedavým zamestnaním má byť zastúpený nižší podiel živočíšnych bielkovín, naopak dostatok fosforu, vlákniny, vitamínu C, A a B-komplexu, ktoré podporujú duševnú činnosť. Vitamín A zlepšuje videnie za slabšieho osvetlenia v miestnosti. Jeho dobrým zdrojom je rybí tuk, pečeň, čiastočne i vajce (žĺtok) a mlieko, mrkva, vňaťová a listová zelenina, marhule, broskyne, mango a iné.
Zinok, železo - podpora imunitného systému
Jednorazová konzumácia veľkého množstva potravy zaťažuje tráviacu sústavu a spôsobuje únavu. Vhodné sú preto desiaty a olovranty medzi hlavnými jedlami. Toleruje sa mierny príjem povzbudzujúcich, najlepšie nesladených nápojov obsahujúcich kofeín. Zinok podporuje imunitný systém. Jeho zdrojom je mäso a mäsové výrobky, pečeň, vajcia, menej mlieko. Z rastlinných zdrojov sú to cereálie, ktorých minerálne látky sú však horšie využiteľné. Najmä pri vegánskej výžive môže byť nedostatok zinku kritický.
Významný je aj dostatočný príjem železa. Jeho hlavným zdrojom je mäso a mäsové výrobky. U dospelých pracujúcich osôb by sa výživa mala diferencovať aj podľa pohlavia. Muži majú vyšší príjem energie a tekutín, ženy potrebujú menej energie, ale majú vyššiu potrebu železa a vápnika. Kalcium možno zabezpečiť konzumom mliečnych výrobkov.
Z liečivých bylín sú v zimnom období vhodné viaceré. "Echinacea ako imunostimulant pomáha pri zápaloch dýchacích ciest a vírusových ochoreniach. Valeriána lekárska je vhodná pri zvýšenom nervovom podráždení, pri nespavosti, výhodou je, že nepôsobí depresívne. Mäta podporuje tvorbu žlče, uvoľňuje kŕče a upravuje tráviace ťažkosti spojené s plynatosťou. Používa sa pri ochoreniach horných dýchacích ciest, tráviacej a nervovej sústavy," uzatvára Ing. Šramková.
Renáta Chosraviová
(1. 2. 2008)
