ÚKSÚP Bratislava, pracovisko Veľké Ripňany, každoročne vykonáva registráciu ovocných sadov na území SR. Aká je súčasná situácia v ovocinárstve, najmä v pestovaní jabloní na Slovensku, aké sú poľnohospodárske výmery sadov a pestované odrody jabloní, sme sa spýtali Ing. Samuela Michálka z ÚKSÚP-u Veľké Ripňany.
- Na území Slovenska máme 10 065 ha ovocných sadov. Táto výmera predstavuje všetky ovocné sady aj s manipulačnými plochami (úvrate, obratiská, manipulačné plochy, oplotenie) a sú v nej zahrnuté všetky intenzívne i extenzívne sady v SR. Zaregistrovaných je 554 ovocinárov (subjektov). Čistá výmera ovocných sadov je 8945 ha, z toho na intenzívne ovocné sady pripadá 5992,5 ha, čo je 67 % z čistej výmery sadov. Ostatných 33 % s výmerou 2952,3 ha pripadá na staré a extenzívne sady. Dôležitým faktorom je produkcia ovocných sadov. Na Slovensku máme približne 80 % produkčných a 20 % neprodukčných sadov, ktoré sú buď opustené, alebo využívané ako TTP. Medzi produkčné ovocné sady patria predovšetkým intenzívne ovocné sady s vysokou až priemernou úrovňou agrotechniky. Ostatných 13 % produkčných sadov má slabú úroveň agrotechniky, a ovocie z nich zostáva len na domácom a miestnom trhu. Ovocné sady v kategórii extenzívnych si vyžadujú likvidáciu alebo rekonštrukciu. Sú to väčšinou staré pásové výsadby, ktoré sú zdrojom chorôb a škodcov. Záchranu by si žiadali len sady, v ktorých sú zhromaždené staré a krajové odrody, prípadne staré ošetrované stromy s vysokou genetickou hodnotou pre zachovanie rázu krajiny a ďalšie generácie. Mierne u nás klesá čistá výmera všetkých ovocných sadov. Za roky 2004 - 2007 klesla výmera extenzívnych sadov približne o 112,5 ha a intenzívnych o 30 ha. V rámci obnovy intenzívne sady pribúdajú zatiaľ len pomaly a v malých výmerách.
Medzi hlavné ovocné druhy pestované na Slovensku patria jablone. Aké sú poľnohospodárske výmery týchto sadov?
- Jablone sa pestujú na ploche 4826,3 ha a z čistej výmery ovocných sadov predstavujú 54 % zo všetkých ovocných druhov. Broskyne sa pestujú na 935,6 ha (10,5 %) a slivky na 711,6 ha (8 %). Najväčším problémom slovenského ovocinárstva je veľký podiel extenzívnych sadov, u jabloní je to takmer 44 % čo je 2117 ha. Z čistej výmery jabloní je intenzívnych len 2709 ha! Prestarnuté sú však aj iné ovocné druhy vrátane extenzívnych sadov ringlôt (60,2%), čerešní (53,5%), višní (57,2%), hrušiek (31,4 %), marhúľ (25 %) a podobne. Na Slovensku máme málo ovocinárskych firiem na vysokej technologickej úrovni. Medzi špičkové patria Danubius fruct, s.r.o., Dunajská Lužná, Plantex, s.r.o., Veselé, Plose Fructop, s.r.o., Ostratice, Poľnohospodár, a.s., Nové Zámky, OVD Dvory nad Žitavou, Bioplant, s.r.o., Ostratice, POMI, s.r.o., Svrčinovec a iné. Úroveň niektorých spomínaných firiem je porovnateľná s tou, aká je vo firmách vyspelej EÚ.
Ovocné sady sa členia aj podľa ich veku…
- U intenzívnych sadov jabloní sa tretí rok považuje za prvý rok hospodársky významnej plodnosti. Z výmery 4826 ha jabloní máme len 169 ha jabloní vo veku do 4. roku po výsadbe. Sú to sady na začiatku rodivosti. Vo veku 5 až 9 rokov máme 865 ha jabloní, vo veku 15 až 19 je 208 ha. Medzi intenzívne produkčné sady patria aj jablone do 10. až 14. roku po výsadbe, ktorých máme 864 ha. V takzvaných červených číslach sú sady staršie ako 20 až 25 rokov po výsadbe. Starších ako 20 rokov máme 490 ha sadov a v kategórii nad 25 rokov je v SR až 2289 ha jabloní. V týchto sadoch je nízky počet stromov na plochu jedného hektára a značné výpady odumretých stromov. Dosahujú sa nízke úrody a aj nízka kvalita plodov. Pestujú sa tam staré odrody ako Spartan, Starkrimson, Gloster, Ontario, Jonathan, Mc Intosh Red, ktoré dnes už nie sú schopné konkurovať zahraničným odrodám.
Koľko odrôd sa zhruba pestuje na Slovensku?
- V sortimente okolo 60 odrôd, vo veľkovýrobe je zastúpených 8 až 10 hlavných odrôd. Medzi nimi je Golden Delicious, Idared. V starších výsadbách prevažuje Jonathan, Ontario, Parména zlatá zimná, Idared. V nových výsadbách sú len moderné odrody typu Golden Delicious, Pinova, Braeburn, Fuji, Gala, Jonagold, Jonagored a ich farebné mutácie ako Fuji Kiku 8, Gala Galaxy, Gala Shniga, Braeburn Mema, Braeburn Hilwell, Jonagored Supra a iné. Tieto odrody majú veľké nároky na ošetrovanie. Vyžadujú veľa starostlivosti od výsadby a počas pestovania.
Prečo sa menia odrody? Sú menej náchylné na ochorenia alebo sa prispôsobujú klíme?
- Najmä z toho dôvodu, že nezodpovedajú trendu. V zahraničí sa ovocné sady menia po 10 - 11 rokoch po výsadbe, len kvôli zmene odrodovej skladby. Pestované odrody sú kvalitné, konzumenti si však žiadajú nové a kvalitnejšie. Odrody delíme do dvoch kategórií - klasické, čiže konvenčné a rezistentné, t.j. odolné voči najvýznamnejším chorobám hubového pôvodu, ako chrastavitosť jabloňová alebo múčnatka jabloňová. Pestovateľ má možnosť zvoliť si, akou cestou chce ísť - cestou ekologického ovocinárstva či integrovanej produkcie s nižšími vstupmi na chemickú ochranu a pestovať odrody rezistentné voči chorobám. Z rezistentných odrôd sú známe mnohé českého pôvodu: Topaz, Selena, Melodie, Rubinola, Rajka, Rosana, Goldstar, Svatava, Heliodor a ďalšie. Na území Slovenska máme veľmi kvalitný biologický materiál a je škoda, že značná časť tohto materiálu, ktorý sa produkuje rádovo v množstvách 1,2 - 1,4 milióna kusov ovocných stromov, odchádza do okolitých krajín, najmä do Čiech, Poľska, Maďarska, do západnej Európy - Belgicka, Holandska, Talianska.
Aká je spotreba ovocia na osobu za rok?
- Spotreba ovocia by mala byť 100 - 106 kg na osobu. U nás je okolo 50 - 55 kg, čo je veľmi málo. Podľa mňa vplýva na to aj podiel extenzívnych sadov a cena ovocia na trhu a obchodných centrách. Špičkové podniky na Slovensku, kde sa dosahuje úroda jabĺk od 35 do 53 t/ha, ako je napr. Danubius fruct, s.r.o., Dunajská Lužná, utrpeli minulý rok zdrvujúce poškodenie sadov jabloní (2. mája boli ranné mrazy - 4 až -5 °C a neskôr ich postihlo aj krupobitie). Na Slovensku boli jarným mrazom postihnuté mnohé ovocinárske firmy. Predpokladaná finančná strata bola vyčíslená na 251,6 mil. Sk. Dlhodobé priemery úrody jabĺk sa na Slovensku pohybujú od 11,5 do 12 t/ha. V západnej Európe, napr. v Taliansku, mnohí ovocinári nemajú nižšie úrody ako 50 t/ha. Z domácej produkcie každý rok dosahujeme v priemere okolo 35 až 36-tisíc ton jabĺk. K 15. septembru tohto roku nemáme ani 9-tisíc ton jabĺk. Sú to len odhady, ktoré môžu dopadnúť aj tak, že úroda z domácej produkcie umiestnená na domácom trhu bude nižšia ako 6,5-tisíc ton. Skutočné úrody potvrdí až SÚSR.
Ako to ovplyvní ceny jabĺk?
- Ceny sa držia stále vysoko, 1 kg padaných jabĺk stojí 6 - 7 korún. Ovocinári predávajú jablká za 15 - 18 korún za kg. V obchodoch sa táto suma pohybuje okolo 40 korún, je to však otázka dovozu a marketingu. Niektorí ovocinári opustili výsadby pred nástupom do plodnosti z dôvodu nízkych realizačných cien a problémov s odbytom ovocia. Zvlášť pri pestovaní čiernych ríbezlí sa prejavuje silná konkurencia dovozu koncentrátov z Poľska a nedostatočná koncovka na spracovanie tejto suroviny na finálny produkt v SR. Mnohí pestovatelia nedokázali zvládnuť technológiu pestovania viacerých ovocných druhov. Ich úrody jabĺk neprekonávajú hranicu od 15 - 25 t/ha. Mnohí ovocinári sa zasa snažia presadiť na trhu ako jednotlivci a na úkor kvality znižujú výrobné vstupy. V dôsledku nedostatočného združovania pestovateľov v Organizácii výrobcov nie sú schopní presadiť sa na trhu. Konkurencia však bude stále veľká. Myslím si, že by stačilo motivovať ovocinárov, aby zakladali sady.
