Europoslanci a poslanci národných parlamentov sa 11. a 12. februára na stretnutí organizovanom EP a slovinským parlamentom už po štvrtýkrát zamerali na diskusiu o Lisabonskej stratégii. Na aktuálne výzvy, ktorým EÚ v tejto oblasti čelí, od problematiky vnútorného trhu, cez otázky investícií do ľudského kapitálu až po tému dosiahnutého pokroku.
Výmena skúseností je nevyhnutná najmä preto, že dosahovanie cieľa rastu počtu pracovných miest pri súčasnej ochrane životného prostredia a sociálnej ochrane si vo väčšine prípadov vyžaduje prijatie konkrétnych opatrení na národnej úrovni.
Odozvy na globalizáciu prostredníctvom výskumu a vývoja
Europoslanec Malcolm HARBOUR (Veľká Británia), spravodajca pre pracovnú skupinu zaoberajúcu sa výskumom a odozvami na globalizáciu, zdôraznil potrebu väčšieho investovania do výskumu a inovácií a uviedol, že malé podniky sú "kľúčovým motorom tvorby pracovných miest", preto by mal byť podporovaný ich rast. Zároveň varoval pred tým, aby sa malé podniky snažili "ostať malými", s cieľom profitovať z ponúkaných podpôr pre túto oblasť.
Investície do ľudského kapitálu a do pracovného trhu
"Nutne potrebujeme investície do ľudského kapitálu", uviedla poslankyňa Ilda FIGUEIREDO (Portugalsko). Dodala, že jediným spôsobom, ako zabrániť stále sa zhoršujúcemu demografickému deficitu, je "zabrániť šiestim miliónom ľudí, aby predčasne ukončili školskú dochádzku" a zapojiť do pracovného trhu aj ľudí s telesným postihnutím.
Meranie pokroku a monitorovanie Lisabonskej stratégie
Slovinský poslanec Franc HORVAT, vyzval na pridanie "piatej slobody" v podobe "voľného pohybu znalostí" a dodal, že Lisabonská stratégia musí byť flexibilná, aby sa dokázala prispôsobiť rôznym stupňom vývoja v rôznych členských krajinách Únie.
Lisabonská stratégia nesmie byť byrokratická
Predseda EK José Manuel BARROSO uviedol, že hlavnou výzvou je ubrániť Lisabonskú stratégiu pred tým, aby sa stala "len ďalším byrokratickým postupom" a vymenoval aktivity, ktoré chce v tomto smere Komisia vykonať.
