Na Slovensku je takmer 2,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Okolo 600-tisíc hektárov je zhutnených a asi polovica výmery je potenciálne ohrozovaná eróziou. Vážnym problémom je aj ubúdanie pôdnej organickej hmoty a zaberanie kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. Viac v rozhovore s prof. Pavlom Bielekom, riaditeľom Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.
Pôda nám dáva chlieb, napriek tomu si ju dostatočne nechránime. Popri svojej základnej funkcii, zabezpečovaní výživy obyvateľstva, sú nenahraditeľné aj jej mimoprodukčné funkcie, ktoré sa na úrodách nepodieľajú, ale sú nezastupiteľné pri ochrane prírodných zdrojov, vody a ovzdušia, pri udržiavaní ekologickej stability, a zachovaní biodiverzity. "Menej pôdy znamená aj menej možností na pestrý druhový život, a to je už otázka existencie života," hovorí prof. PAVOL BIELEK, riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.Na Slovensku je takmer 2,5 milióna ha poľnohospodárskej pôdy. Okolo 600-tisíc ha je zhutnených a asi polovica výmery je potenciálne ohrozovaná eróziou. Veľkým problémom je ubúdanie pôdnej organickej hmoty. Týmto nepriaznivým stavom trpí viac ako 50 % našich pôd. Nemenej významný problém predstavuje zaberanie kvalitnej poľnohospodárskej pôdy pod výstavbu. "V roku 2004 bol prijatý zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Je v ňom síce definovaných veľa opatrení o ochrane pôdy, ale striktne nezakazuje, aby sme najlepšie, poľnohospodársky existenčné a environmentálne významné pôdy pre Slovensko zaberali pod výstavbu. Denne tak prichádzame o 5 až 6 ha poľnohospodárskej pôdy. Dovtedy, kým cez informačný systém presne nedefinujeme, aké pôdy sa nesmú zastavovať, budeme mať problémy s ubúdaním kvalitných pôd. Nikto totiž nemôže zabrániť investorovi stavať tam, kde chce, " hovorí prof. Bielek.
Dodáva, že investori nechcú stavať nové priemyselné podniky na opustených, v minulosti hospodársky využívaných plochách (brownfields). " Každý investor vyhľadáva novú pôdu, na ktorej nehrozí stará environmentálna záťaž. V novej pôdnej politike EÚ, konkrétne v pripravovanom dokumente Rámcová smernica na ochranu pôdy, sa uvažuje s identifikáciou znečistenej rizikovej pôdy vo všetkých členských štátoch EÚ a prijatím ďalších opatrení, ako je napríklad pasportizácia polí a povinnosť očistiť znečistené plochy. U nás sa pripravuje novela zákona o pôde, ktorý by mal obsahovať razantnejšie kroky na jej ochranu a obmedzenie vôle investora. Kedysi bol investor povinný platiť štátu odvody za zábery poľnohospodárskej pôdy. Dnes uvažujeme, že týmto spôsobom budeme chrániť aspoň prvé štyri bonitné triedy. Toto opatrenie bude súčasťou novely," informuje odborník.
V súvislosti so znečistením pôdy prof. Bielek uvádza, že situácia v SR nie je až taká nepriaznivá. "Nadlimitne je znečistených 35-tisíc ha pôdy, najmä v okolí závodov. Okolo 150-tisíc ha pôdy môže byť ešte potenciálne znečistených. Nedávny prieskum ÚKSUP-u Bratislava potvrdil, že naše pôdy nie sú veľmi znečistené pesticídmi a postrekmi. V budúcnosti sa však uvažuje o prijatí národného akčného plánu na revitalizáciu ohrozenej pôdy." Znečistením a zdevastovaním pôdy trpia aj ostatné štáty EÚ. Francúzsko napríklad vynakladá ročne miliardu eur na ich očistenie.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
(15. 2. 2008)