V posledných rokoch sa na Slovensku znížili stavy hospodárskych zvierat, zmenili sa vzťahy medzi živočíšnou a rastlinnou výrobou, požiadavky odberateľov na štruktúru produktov rastlinnej výroby i konzumentov na kvalitu produktov. Po súčasnej kríze svetového finančného sektora a permanentných problémoch s bezpečnosťou potravín exportovaných po svete, možno nastanú aj zmeny v ďalšom pokračovaní globalizácie, vrátane poľnohospodárstva.
"Poslaním nášho poľnohospodárstva je najmä dopestovať suroviny na výrobu potravín v dostatočnej kvalite a kvantite. Ministerstvo pôdohospodárstva SR v súčasnosti prehodnocuje doterajší systém podpôr a pripravuje nový, so zameraním na dlhodobú podporu živočíšnej a rastlinnej výroby, najmä ovocinárstvo, zeleninárstvo a čiastočne aj vinárstvo," hovorí ING. VILIAM TURSKÝ, štátny tajomník MP SR, ktorého sme sa spýtali na súčasný stav a perspektívy v oblasti rastlinnej výroby.
Koľko hektárov ornej pôdy by Slovensku malo stačiť z hľadiska potravinovej bezpečnosti a aký je u nás úbytok poľnohospodárskej pôdy za posledné roky?
Za posledných 18 rokov ubudlo na Slovensku takmer 490-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pri ornej pôde hovoríme o 155-tisíc ha. Uvedené úbytky vyplývajú z presunov poľnohospodárskej pôdy do nepoľnohospodárskej - najmä lesnej a ornej, ako aj zo spresňovania a verifikovania výmery kategórií využívania pôdy, v neposlednej miere zo záberov pôdy na stavebné, urbanizačné a iné účely. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti by našej krajine malo stačiť milión ha ornej pôdy, čo je asi 78 % z terajšej celkovej výmery ornej pôdy. K 20. máju tohto roka bolo na Slovensku evidovaných 1 353 864 ha.
Ako je to s plochou obilnín?
V štruktúre obilnín na ornej pôde došlo v roku 2008, v porovnaní s rokom 1990, k poklesu plôch obilnín o 27 500 ha. Výmera pšenice poklesla o 52-tisíc ha, kukurice na zrno o 2-tisíc ha, výmera jačmeňa stúpla o 2-tisíc ha. V tomto roku sa spolu zobralo milión 678- tisíc ton pšenice z výmery 376 726 hektárov Domáca spotreba pšenice je milión 180-tisíc ton, z toho na potravinárske účely 550-tisíc ton. Spotreba potravinárskej pšenice na každého občana SR je okolo 110 kg. K enormnému nárastu plôch došlo pri olejninách. Tento trend pokračuje a je spôsobený najmä vysokým záujmom o pestovanie repky olejnej a slnečnice. V tomto roku sa pestovali olejniny na výmere 250 550 ha, z toho repky olejnej na 163 500 ha a slnečnice na 75 200 ha. Úroda sa pohybuje v priemere iba okolo 2 t/ha.
Pri ktorých plodinách bol zaznamenaný najvýraznejší pokles plôch?
Mimoriadne výrazný bol pri zemiakoch - o 37 390 ha, pritom výška úrody od roku 1990 až doteraz je veľmi nízka - v priemere iba okolo 15 t/ha. Podobná situácia je pri cukrovej repe, kde od uvedeného obdobia nasledoval permanentný pokles výmery. Plochy zemiakov a cukrovej repy sú najnižšie za posledných 60 rokov. Výsledkom spoločnej politiky EÚ, kvotácie výroby cukru, prišla naša rastlinná výroba o značné plochy, síce veľmi intenzívnej, ale súčasne aj zlepšujúcej plodiny. V Českej republike sa snažia tento výpadok aspoň čiastočne nahradiť makom siatym. V podmienkach Východoslovenskej nížiny, kde cukrová repa už viac rokov chýba, sa ju snažia nahradiť pestovním sóje. Avšak aj v našich podmienkach treba znovu využívať produkčný potenciál repy, napríklad v bioenergetike.
Znižovaniu plôch sa ale nevyhli ani strukoviny, krmoviny a zelenina....
V porovnaní s rokom 1990 sa plochy strukovín z výmery približne 44,7-tisíc ha znížili na iba 13,5-tisíc ha. Pri jedno- a viacročných krmovinách na ornej pôde je situácia podobná, za posledných 18 rokov bol pokles zo 433-tisíc ha na súčasných 244-tisíc ha. Tento pokles bol spôsobený aj znižovaním stavu hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok o 68 %, ošípaných o 62 %, oviec o 43 %, hydiny o 22 %) a tým aj záujmu o ich pestovanie. Mimoriadne zlá situácia nastala v pestovaní zeleniny. V súčasnosti máme už len asi 7,3-tisíc ha a pokles je permanentný.
A čo produkcia ovocia?
Čo sa týka ovocných sadov v súčasnosti máme len 9 350 ha z toho 6 011 ha rodiacich sadov, z nich viac ako polovicu jabloňových. Z klasickej výmery sadov možno považovať 67 % za intenzívne a 33 % za extenzívne. Je len málo pestovateľov, ktorí dosahujú napr. pri jablkách úrody do 42 t/ha a svoju produkciu dokážu umiestniť aj v zahraničí. Mnohí nedokázali zvládnuť technológiu pestovania a ich úrody neprekonávajú hranicu 15 - 25 t/ha. Poklesli aj rozlohy chmelníc na terajších 284 ha či vinohradov na súčasných 15 902 ha, z čoho je rodiacich len 11 506 ha.
Aké trendy v štruktúre plodín na ornej pôde v budúcnosti očakávate?
Z trendov možno za pozitívium považovať náznak rastu plôch a zastúpenia sóje i kŕmnych strukovín. Predpokladáme kulmináciu nárastu plôch olejnín najmä repky ozimnej, menej slnečnice. Naopak, očakávame mierny vzostup plôch niektorých staronových i nových plodín na alternatívne využívanie a pokračovanie nárastu plôch kukurice. Predpokladáme zastavenie prudkého poklesu plôch viacročných krmovín, zemiakov i zeleniny. Z negatívnych trendov treba spomenúť pokles plôch repy cukrovej a najmä plôch plodín "zlepšujúcich" pôdu. V niektorých územiach repárskej oblasti sa takmer nebude pestovať jej typický reprezentant - repa cukrová. Pokračovať bude aj pokles obhospodarovanej výmery trvalých trávnatých porastov.
Aké sú možnosti rozvoja nášho zeleninárstva, ovocinárstva, ale napríklad aj vinohradníctva?
V špecializácii na produkciu poľnej zeleniny došlo napriek už spomínanému poklesu plôch k určitému sústredeniu na lukratívnejšie druhy - cibuľa, rajčiaky z priameho výsevu pre priemyselné spracovanie, mrkva, petržlen, kapusta, prípadne iné. Pri zemiakoch sa predpokladá prehĺbenie špecializácie na sadivové a konzumné zemiaky. Rátame s vyhranenejšou orientáciou na výrobu osív a sadiva. Pri zelenine sa bude presadzovať špecializácia na druhy a skupiny, ktorých spotreba závisí vyslovene od domácej produkcie. Nepriaznivým trendom v ovocinárstve je mierny pokles kapacity skladov, problémy s odbytom, pretrvávajúci nezáujem spracovateľského priemyslu o spracovávanie najmä drobného ovocia z domácej prdukcie. Ak slovenskí producenti nezmenia svoju stratégiu pestovania ovocia, produkcia ovocia v podmienkach SR v blízkom období neprekoná hranicu 50-tisíc ton. Výmera 6-tisíc ha ovocných sadov v konkurenčnom prostredí neobstojí. Na Slovensku sa v tomto období produkuje viac ako 1,5 mil. kusov kvalitného biologického materiálu, z ktorého sa takmer 80 % predáva medzi najlepších európskych ovocinárov. Čas ukáže, či sme možnosti na zakladanie kvalitných sadov u nás nepremrhali. Vo vinohradníctve sa predpokladá zánik produkcie stolového hrozna a prechod na akostné vína prívlastkové.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
(12. 12. 2008)
