Pred dvesto rokmi, 12. februára 1809, sa narodil anglický prírodovedec Charles Robert Darwin, zakladateľ vývojovej teórie a modernej biológie. Jeho dielo hlboko zasiahlo do vtedajšieho pohľadu na vznik a vývoj sveta. No netýkalo sa to iba vedy o prírode, ale aj iných oblastí života človeka.
Jeho najznámejšie dielo O pôvode druhov, ktoré vyšlo pred 150 rokmi, je základným kameňom modernej biológie. Opisuje v ňom fenomén evolúcie a s rozvahou argumentuje proti názoru, že všetky živé organizmy stvoril Boh takými, ako ich poznáme dnes. Evolučnou teóriou rozbil zaužívaný model myslenia o prírode, podľa ktorého všetky procesy v prírode sú vopred dané a nemenné. Darwin zaviedol do vedy nové faktory, variáciu a selekciu, a tým aj náhodu. Zverejnenie výsledkov svojho bádania a pozorovania, to bola "revolúcia", ktorá otriasla nielen základmi vedeckého, ale celého duchovného sveta, aj mýtom o stvorení človeka Bohom a vyvolala vlnu nevôle v cirkevných kruhoch.
Ch. Darwin objasnil vznik a vývoj rastlinných a živočíšnych druhov, pričom za hlavný dôvod premeny organizmov v priebehu generácií pokladal prirodzený výber. Vyvrátil aj predstavy o nemennosti organizmov. Svoje myšlienky zverejnil v dielach O vzniku druhov prírodným výberom čiže uchovaním najodolnejších plemien v boji o život (1859), Pôvod človeka a pohlavný výber (1871) a Premenlivosť rastlín a živočíchov pri domestikácii (1868).
Životná cesta Charlesa Darwina sa začala v západoanglickom Shrewsbury, v bohatej lekárskej rodine. I keď ho otec ako šestnásťročného vyslal na štúdium medicíny do Edinburghu, nejavil o túto oblasť veľký záujem, preto sa o dva roky pustil do štúdia teológie a získal titul bakalára slobodných umení. Zoznámil sa však aj s vedcami, ktorí v ňom prebudili záujem o prírodu, biológiu aj geológiu. V tom čase už boli známe niektoré vykopávky vyhynutých živočíšnych druhov, no chýbali znalosti, ktoré by potvrdili hypotézy o evolúcii, postupnom vývoji charakterizovanom kvantitatívnymi zmenami. O tom, že život prináša množstvo prekvapení a nečakaných zvratov, svedčia aj ďalšie kroky mladého Darwina. V roku 1831 sa s nadšením nalodil na palubu kráľovskej vojnovej lode Beagle, ktorá podnikala výskumnú výpravu do Južnej Ameriky. Pre mladého človeka začal druhý život, ako sám píše vo svojich autobiografiách. Počas plavby študoval prírodu na Galapágoch, Tahiti, na Novom Zélande, v Austrálii, na Ostrovoch sv. Heleny a na Mauríciu. Päť rokov trvala táto cesta, počas ktorej sa venoval najrôznejším odborom prírodovedy, botanike, geológii, zoológii, paleontológii. Študoval nesmiernu rozmanitosť krajiny, jej flóry a fauny, zbieral materiál, porovnával, študoval, zapisoval. Jeden z jeho životopiscov podotýka, že na palubu lode Beagle nastupoval Darwin ako človek veriaci v Boha a vrátil sa ako zakladateľ evolučnej teórie. Po návrate svoje poznatky spracúval a vyhodnocoval. Hľadal odpovede na nezodpovedané otázky týkajúce sa postupného vývoja, evolúcie. Dospel k názoru, že kľúčom k pochopeniu je vlastne všadeprítomný konkurenčný boj o prežitie. Životaschopné sa zachová a rozmnožuje, ostatné zaniká. Výsledkom je vznik nových biologických druhov a evolúcia je odpoveďou na tlak vonkajších podmienok. Darwin dlho váhal s uverejnením svojej teórie. Nakoniec ho povzbudilo to, že k podobným záverom dospel aj prírodovedec Alfred Wallace. Podstatný rozdiel v chápaní oboch vedcov bol však v tom, že Wallace do procesu evolúcie odmietol zaradiť človeka. Darwin však v tomto smere prestal pochybovať vtedy, keď sa v Neandertálskom údolí našli pozostatky pravekého človeka s masívnymi črtami opičích predkov.
Svojím dielom O pôvode druhov, ktoré vyšlo v roku 1859, "vypustil" džina z fľaše. Znamenalo to prívržencov, ale aj odporcov dávno zaužívaných a cirkvou proklamovaných dogiem. Kniha sa stala, povedané dnešnou terminológiou, bestsellerom. Napriek mnohým chorobám, ktorým Darwin v posledných rokoch svojho život čelil, stále pracoval a publikoval.
Zomrel v anglickom Downe, Kent, 19. apríla 1882. Jeho telesné pozostatky sú uložené vo Westminsterskom opátstve, vedľa takých velikánov, ako je Isaac Newton či Ďalší rébus týkajúci sa evolúcie, a to vysvetlenie mechanizmu odovzdávania evolučných zmien, teda dedičnosti, však iba neskôr rozlúštila nová veda, genetika.
(Zo zahraničných zdrojov)
K. Potoková
(2. 6. 2009)
