Cenné údaje o pestovaní chmeľu na Slovensku sa nachádzajú v urbároch zo 16. až 18 storočia. Obce museli odovzdávať 5 až 8 meríc chmeľu, alebo to pri nedodaní museli nahradiť finančne. Chmeľ sa najskôr pestoval v záhradách.
No v prvej polovici 18. storočia začalo ustupovať. Rozhodujúcou príčinou bolo asi to, že sa zabraňovalo poddaným variť pivo za poplatok. Tí namiesto chmeľu odovzdávali peňažnú dávku, kvôli čomu sa nutne museli rozšíriť panské chmeľnice. Známe sú viaceré lokality, kde sa pestoval chmeľ, napríklad Spiš, Vyšný Kubín, Hájniky, Kremnička, Krivosúd-Bodovka, Ladomierska Vieska, Trubín, Radobica, Bardejov, Zborov, Bratislava a ďalšie.
Samostatnou kapitolou je pestovanie chmeľu slovenskými prisťahovalcami v Báčke. Bola to najvýznamnejšia chmeliarska oblasť v Uhorsku. Keď po vzniku ČSR prišla na Slovensko časť repatriantov, začali pestovať chmeľ aj v okolí Galanty, Trnavy a Piešťan. Pokusné pestovanie bolo síce úspešné, ale neskôr ho zabrzdila hospodárska kríza a snaha neumožniť vlastniť vlastnú ochrannú známku. I keď tento chmeľ kvalitou nezaostával, predávali ho lacnejšie ako český, čo malo za následok úplnú likvidáciu chmeliarstva na Slovensku. Na tieto tradície sa podarilo nadviazať až po druhej svetovej vojne.
Zdroj: Milan Petráš: Z dejín pivovarníctva, sladovníctva a chmeliarstva na Slovensku. Západoslovenské múzeum v Trnave 1993.
(2. 6. 2009)
