V poradí ôsmym generálnym riaditeľom Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo - FAO sa koncom júna stal 61-ročný José Graziano da Silva z Brazílie.„Z hľadiska toho, čo doteraz dosiahol v boji proti hladu je tým najpovolanejším človekom pre túto funkciu,“ hovorí doc. Ing. Mária Kadlečíková, Csc., z Katedry manažmentu FEM, bývalá riaditeľka subregionálnej kancelárie FAO v Budapešti. S novozvoleným generálnym riaditeľom boli od roku 2006 blízkymi spolupracovníkmi, keďže on bol regionálnym riaditeľom pre Latinskú Ameriku a Karibskú oblasť, zatiaľ čo ona vykonávala rovnakú funkciu pre Európu a Strednú Áziu.
Ako vnímate, že práve José Graziano da Silva sa stal novým generálnym riaditeľom FAO?
Na prelome tisícročí J. Graziano pomáhal ideove, organizačne, ale aj finančne budúcemu prezidentovi Brazílie Luizovi Ináciovi da Silva Lulovi v boji proti hladu v rámci programu „Zero Hunger“ (Nulový hlad), čo ich obidvoch veľmi zblížilo. Takže keď v roku 2002 Lula vyhral prezidentské voľby, práve Graziana menoval do funkcie mimoriadneho ministra pre potravinovú bezpečnosť a boja proti hladu. V tom čase sa počet hladujúcich v Brazílii znížil o 24 mil. ľudí, čo sa považovalo za obrovský úspech, keďže toto číslo sa len s mimoriadnym úsilím darí posunúť smerom nadol. Ešte pred dvomi rokmi sa nahlas hovorilo po chodbách FAO, že budúcim generálnym riaditeľom FAO, bude práve brazílsky prezident. Avšak J. Graziano mi pri našom poslednom osobnom stretnutí v novembri 2009 povedal, že dnes už bývalý prezident má ambicióznejšie ciele, a tak kandidatúru na funkciu generálneho riaditeľa FAO navrhol práve jemu. Možno Lulovi bránila aj tá skutočnosť, že dosiahol iba základné vzdelanie, hoci aj napriek tomu je vynikajúcim politikom, ako aj autorom a realizátorom početných úspešných sociálnych projektov.
Po voľbe nového generálneho riaditeľa FAO si experti kladú otázky ako sa zmení mapa hladu vo svete, ale aj samotné FAO a či nový riaditeľ dosiahne úrovne svojich predchodcov...
Osobne si myslím, že Graziano uskutoční zmeny. Jeho najväčšou výzvou však bude čas. Podľa novej ústavy FAO má k dispozícii len štyri roky a potom musí byť opätovne zvolený. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Ak mu bude šťastie a vývoj naklonené, tak ako jeho predchodcom, tak by k teraz už istým štyrom rokom mohol pridať ešte šesť. Teda mal by k dispozíciu celú dekádu a to už nie je málo. Štyri roky sú mimoriadne limitovaným obdobím na to, aby sa mu podarilo dosiahnuť výrazný zvrat v potravinovej bezpečnosti. Jacques Diouf a jeho predchodca Eduard Saouma boli vo funkcii generálneho riaditeľa po 18 rokov. Na druhej strane, keďže poznám J. Graziana, som presvedčená, že jeho ambicióznosť, mimoriadna aktivita, cieľavedomosť a disciplína, ale aj tvrdosť, ktorú dokáže preukázať pri vytyčovaní cieľov a ich dosahovaní, sú najlepšou zárukou toho, že dôjde k zdynamizovaniu FAO, najmä, keď k tomu prirátame jeho juhoamerický temperament. Som presvedčená, že sa počet hladujúcich v Latinskej Amerike zníži, využijúc pritom skúsenosti a poznatky z brazílskeho programu “Zero Hunger” , aj keď v Afrike či v Juhovýchodnej Ázii jeho víťazné ťaženie z Brazílie nemusí byť rovnako úspešné, pokiaľ nebudú vyhotovené programy ušité na konkrétne podmienky. Mapa hladu vo svete sa tak zmení v pozitívnom smere, aj keď prírodné katastrofy, civilné konflikty a lokálne vojny budú každodenným repertoárom vývoja poľnohospodárstva a potravinárstva vo svete. Možno sa mu podarí priblížiť sa aj k miléniovému cieľu a to znížiť počet trpiacich hladom na polovicu. Tento cieľ je však už nereálny, najmä, keď berieme do úvahy dynamický rast ľudstva a nerovnomernú výrobu potravín v rôznych regiónoch sveta. Verím, že reformu FAO vyvolanú členskými krajinami Graziano rýchlo dovŕši a namiesto zaoberania sa fungovaním administratívnych štruktúr FAO naplno rozvinie aktivity, ktoré povedú k zníženiu počtu hladujúcich. Tým nechcem povedať, že dosluhujúci generálny riaditeľ FAO nemal rovnakú prioritu, alebo že pre ňu dosť nevykonal, naopak, veľmi chcel vyriešiť problém hladu a zvýšiť rast poľnohospodárskej produkcie. Vytyčoval si ambiciózne ciele, avšak vývoj vo svete, či už politický, prírodné katastrofy a vojnové konflikty, mu veľa príležitostí nedávali. Musel viac bojovať s následkami, ako sa venovať odstraňovaniu príčin. Pravdou je však aj to, že bol nútený pod tlakom členských štátov robiť rozsiahle reformy, ktoré značne vyčerpávali finančnú kapacitu organizácie, ale aj kapacitu jej špičkových expertov.
Keďže poznáte nového generálneho riaditeľa, myslíte si, že pod jeho vedením FAO ešte viac zoštíhlie, bude menej organizačných útvarov a zredukujú sa počty administratívnych síl?
O tom som presvedčená. Podľa mňa celkom určite dôjde k zrušeniu subregionálnych kancelárií, ktoré koexistujú s regionálnymi kanceláriami. Bude sa to týkať Budapešti, Santiago Da Chile a Akry (Ghana).
Aké budú jeho priority?
Očakávam, že jeho prioritou bude adaptácia poľnohospodárstva na klimatické zmeny, celkom určite sa bude intenzívne zoberať kolísavým vývojom cien komodít poľnohospodárskej prvovýroby a potravín, ale očakávam, že dá aj odpoveď na to, ako ďalej s využívaním poľnohospodárskych zdrojov na výrobu biopalív, alebo aký postoj zaujať, pri tak vysokom počte hladujúcich, voči využívaniu GMO. Zásadné zmeny, aspoň zo začiatku, neočakávam, keďže J. Graziano bol vlastne kandidátom J. Dioufa, sú dobrými priateľmi a je predpoklad, že terajší generálny riaditeľ zostane pracovať vo FAO ako poradca novozvoleného generálneho riaditeľa. Túto alternatívu vývoja by mohla narušiť len prípadná kandidatúra J. Dioufa za prezidenta Senegalu. Prezidentské voľby sa v Dakare budú konať na budúci rok a pravdu povediac jeho zvolenie je dosť reálne.
V tejto chvíli je na mieste otázka, aký bude vzťah nového generálneho riaditeľa k Európskemu regiónu, s osobitným zreteľom na Strednú a Východnú Európu, ako aj Strednú Áziu.
Jacques Diouf veril tejto časti sveta, bo presvedčený o jej obrovskom produkčnom potenciáli a rozhodujúcej úlohe, ktorú by mohol tento región zohrať v čase potravinových kríz a hladomorov. Preto podporoval aj programy, ktoré boli zamerané na posilňovanie produkcie obilnín, výstavbu skladov, zavlažovanie, budovanie bánk genetických zdrojov, ako aj výstavbu systémov včasného varovania. Podľa poslednej správy FAO najväčšie možnosti rastu výroby, ale aj export obilnín do sveta sa nachádzajú práve v našom regióne. Pevne verím, že Graziano da Silva si tieto prognózy osvojí a krajiny tohto regiónu bude aj v tomto zmysle podporovať. Pre nás je to však výzva pokračovať v raste výroby obilnín, krmovín, ale aj plodín určených na výrobu oleja. Ak sa zároveň dokážeme aktívne začleniť do medzinárodných trhov, poľnohospodárstvo má v tejto časti Európy ešte veľkú budúcnosť, najmä, keď je potrebné vo svete zvýšiť výrobu potravín o 70 % do roku 2050. Oplatí sa preto spolupracovať s FAO pod vedením nového generálneho riaditeľa. Chcela by som mu aj touto cestou zaželať dobré zdravie, aby mal dostatok energie, síl a entuziazmu pri vytyčovaní ambicióznych cieľov a ich plnení, ale aj pri dosahovaní miléniových cieľov, ktoré si FAO vytýčilo na predchádzajúcich samitoch.
