eva_pavlikova3 V nitrianskom Divadle Andreja Bagara patrí medzi najvychytenejšie herečky a nemá núdzu o dobré roly. Na svojom konte má viacero prestížnych ocenení, medzi nimi aj Krištáľové krídlo. V divadelnej sezóne 2008/2009 sa stala najobľúbenejšou herečkou DAB. Rozhodlo o tom 514 priaznivcov divadla, ktorí sa zapojili do diváckej ankety. Prvá dáma nitrianskeho divadla a šéfka umeleckého súboru sa stala hlavným hosťom večera 4. akademického plesu nitrianskych univerzít, ktorý sa konal 22. januára v Estrádnej hale PKO v Nitre.

Počas dnešného slávnostného plesového večera ste sa hosťom predstavili známymi piesňami zo svojho repertoáru. Podľa akého kľúča ste ich vyberali?

Na úvod zvyčajne volím piesne, ktoré roztancujú hostí plesu. Tentoraz som vybrala tri z operety Modrá ruža od Gejzu Dusíka - Ružičky červené, swing – Možno je to zvyk a Harmonika, ktorú som venovala všetkým zamilovaným. Potom nasledovala rezkejšia pieseň z muzikálu Kabaret s rovnomenným názvom a song z muzikálu Mníšky – Hej, svetlá na mňa. Na záver som pridala svoju srdcovku Žiť za to stálo.

Ako by ste charakterizovali váš vzťah k nitrianskym univerzitám?

Mesto, v ktorom sú univerzity, má budúcnosť. Keďže je tu veľa mladých ľudí z celého Slovenska, cítiť ako pulzuje srdce mesta. Pred troma rokmi som aj ja bola študentkou na UKF a som rada, že som to zvládla popri práci. Zostalo mi veľa príjemných spomienok na zaujímavé hodiny psychológie či sociológie. Tiež som na škole rok pôsobila a odovzdávala svoje vedomosti študentom.Slovenská poľnohospodárska univerzita je jediná svojho druhu na Slovensku a mám k nej vrúcny vzťah. Osobitne si vážim priateľstvo so súčasným rektorom, pánom Bielikom a jeho rodinou. Myslím si, že ako dekan Fakulty ekonomiky a manažmentu jej dal novú, medzinárodnú dimenziu a táto fakulta získala „cveng“. Napríklad aj tým, že je na nej možnosť študovať v anglickom jazyku.

Vašou domovskou scénou je DAB, kde vystupujete už 26 rokov. Nie je príliš náročné zvládnuť aj 20 predstavení mesačne?

Pre mňa nie, lebo práca je mojím koníčkom. A tým, že účinkujem v rôznych žánroch a s rôznymi hercami, tak ma to nielen baví, ale aj motivuje. Aj keď, úprimne poviem, dnes už nie je mojím cieľom hrať v každej role. Skôr si vychutnávam život a snažím sa, aby moja práca a voľný čas boli v rovnováhe. Takže pracujem, aby som sa cítila potrebná a relaxujem pri čítaní kníh, na prechádzkach, s priateľmi v kine a na koncertoch.

Nie sú to len divadelné dosky, kde prejavujete svoj talent. Máte za sebou vyše 80 televíznych inscenácií a niekoľko filmových postáv. Určite ste mnohokrát počas svojej kariéry dostali lukratívne ponuky, napr. prejsť do bratislavského divadla…

Iste, finančne by som si polepšila. Vždy však tvrdím, že to ľudské, čo mi dáva Nitra, je pre mňa dôležitejšie. Občas je príjemné odskočiť si zahrať do Bratislavy, ale už som pohodlná a pracovný stres ma ničí. Takže mi vyhovuje existovať v Nitre. Aj keď na životnú rolu na plátne zatiaľ iba čakám. A možno režiséri zase čakajú, keď budem mať viac vrások...

Vaši kolegovia i priaznivci hovoria o vás v superlatívoch, aj to, že ste ako víno, čím zrelšia, tým lepšia... A zrejme je to pravda. Ako to, že vôbec nestarnete a stále ste plná energie? Máte nejaký recept?

Aj ja starnem, tomu sa nedá vyhnúť. Od prírody som však energická a cítim sa dobre. Navyše sa riadim heslom, že krása vyviera zvnútra, preto sa starám o svoju duševnú pohodu. Priznám sa, že pre svoj výzor nerobím nič mimoriadne. A keď sa mi časom „pokrčia líčka“, určite si ich nedám vyrovnávať plastickými operáciami. Hoci - nikdy nehovor nikdy! Som však za prirodzenú krásu.

Pred pár mesiacmi ste oslávili 50-tku. Aké sú plusy a mínusy tohto veku?

Zatiaľ ich nevnímam. Aj keď herectvo nie je prechádzka ružovou záhradou – odčerpáva veľa energie a musím nájsť čas ju dočerpať. S vekom sa viac zadýcham a už by som nezvládla také tempo ako kedysi. To je však úplne prirodzené. Na druhej strane, často sa stretávam s bývalými spolužiakmi z vysokej školy a navzájom sa nám zdá, že sa vôbec vizuálne nemeníme, iba nadobúdame životné skúsenosti... Myslím si, že treba mať životný nadhľad, nebrať seba, a celkovo život, príliš vážne. Vtedy sa dá všetko prežiť. Zatiaľ sa mi darí byť nad vodou, aj keď neviem, ako to dopadne v budúcnosti. Keď raz budem bielovlasá babička, želala by som si vždy byť obklopená ľuďmi a nebyť zatrpknutá. Dnes, keď vidím starého človeka s negatívnymi vlastnosťami, poviem si - takáto nechcem a nesmiem byť! A v prípade, že budem, radšej ma zastreľte! (smiech).

Spomenuli ste, že herectvo je náročná profesia. Ale nemenili by ste…

Nie. Zažila som úžasné role, úspech, všetko dobré i zlé, čo divadlo prináša. Nič neľutujem, nič by som nebrala späť, každá chvíľa mala svoje správne miesto! Baví ma napríklad aj písanie a keby som nebola herečkou, celkom iste by som bola novinárkou. Moja mama bola novinárka a ja som čosi po nej zdedila. Jednoducho, nezomrela by som od hladu!