Úprimnú sústrasť Poľsku
Od dnešného dňa, 12. apríla 2010, som na Poľnohospodárskej univerzite SGGW vo Varšave a je tu cítiť, že celé mesto smúti. Nedalo mi, aby som nezašiel k prezidentskému palácu a nezapálil sviečku na pamiatku tragédie. Na priloženej snímke vidno zástupy ľudí, ale nevidno asi 200-metrový rad, ktorý sa pomaly pohybuje a tí, čo v ňom odstoja asi tri hodiny, sa dostanú do prezidentského paláca a môžu sa zapísať do kondolenčných listín.
Ja som si tam postál asi hodinu a odovzdal som horiaci kahanec do rúk skautov, ktorí ich spolu so záľahou kvetov ukladajú na plochu pred prezidentským palácom. Ten čas pred palácom som strávil čítaním mien a pracovných pozícií ľudí, ktorí boli na palube lietadla. Mená a fotografie sú uvedené na veľkých plagátoch. Tých 97 mien, to je celá štruktúra riadenia štátu a zabezpečenia jeho ochrany. Prečítať tých 97 mien si vyžaduje maximálnu sústredenosť, je to naozaj veľké množstvo ľudí a rodinných tragédií za nimi.
Každé stretnutie na univerzite začína touto aktuálnou a tragickou udalosťou. Dnes večer pripravujú varšavskí študenti smútočný sprievod od prezidentského paláca, ktorý má skončiť v Mariánskom kostole zádušnou omšou.
V centre mesta nie je problém získať kvety hlavne biele a červené, poľské zástavy s čiernym flórom a sklené kahance a každý idúci nesie ich so sebou.