Lov stál na začiatku dnešnej civilizácie a napomáhal jej ďalšiemu vývoju. Len málokto si uvedomuje, že rozvoj človeka po fyzickej a intelektuálnej stránke umožnili priaznivé výsledky lovu, teda potrava bohatá na ľahko stráviteľné bielkoviny.
„Keď vezmeme ktorékoľvek odvetvie ľudskej činnosti a budeme ho skúmať od jeho počiatkov, vždy skončíme pri love. Vďaka nemu sa človek stal spoločenským tvorom, lebo osamelý lovec nemal šancu zmocniť sa veľkého zvieraťa. Lov prinútil človeka premýšľať, odtiaľ pochádza aj pôvod českého názvu myslivec. Výsledkom tejto činnosti bol vynález zbraní a zostavenie prvého stroja, ktorý pracoval za neprítomného lovca, to znamená pasce. Luk, ktorý človek používal k lovu, ho priviedol k strunovým nástrojom. Spoločenský charakter lovu má tiež „na svedomí“ spôsob dorozumievania sa znakmi, z ktorých sa neskôr vyvinulo písmo a zvukovými signálmi, z ktorých vznikla hudba. Aj umenie má svoj prapočiatok v loveckej činnosti, dokonca i technické kreslenie, ako dokazujú skice zachované na nástenných maľbách. Jednoducho, lovecký pud človeka dal impulz k vzniku veľkého množstva ľudských činností,“ hovorí doc. Jozef Gašparík, CSc., vedúci Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat FAPZ .
–rch-
„S otázkou, či sa niekto cíti byť oprávnený rozhodovať o živote a smrti nejakého jedinca zveri, sa musí vo svojom svedomí vyrovnať každý sám. Isté však je, že ten, kto sa nad touto otázkou nikdy nezamýšľal, nie je dobrým poľovníkom, ale len obyčajným bezcitným lovcom.“ Doc. Ing. Pavol Hell, CSc.
