Z ĎAKOVNEJ REČI prof. Dr. Johana F. M. Swinnena, profesora Katolíckej univerzity Leuven v Belgicku, prezidenta Medzinárodnej asociácie poľnohospodárskych ekonómov
Vaša Magnificencia, ctihodný pán rektor, vážení členovia vedeckých rád fakúlt, dámy a páni!
Je pre mňa veľkou cťou dostať čestný doktorát Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU). Slovensko, a zvlášť SPU, hrajú významnú úlohu v mojej akademickej práci – možno ešte vo väčšej miere, než ako si to uvedomuje. Niekoľko mojich akademických i politických príspevkov za posledných 20 rokov je spojených so Slovenskom a s SPU.
1. Vzdelávanie a medzinárodné siete
Po tom, ako som získal titul PhD., som začal pracovať v LICOS – Centre pre stredo- a východoeurópske štúdiá na Univerzite v Leuvene. Prvý medzinárodný seminár, ktorého som sa zúčastnil, sa uskutočnil vo Vysokých Tatrách a jeho organizátorom bol profesor Kabát a jeho kolegovia z Fakulty ekonomiky a manažmentu. Prvá medzinárodná sieť, ktorú sme zorganizovali na tému poľnohospodárstva v strednej a východnej Európe (financovaná Európskou komisiou) zahŕňala tiež profesora Kabáta, vtedajšieho rektora SPU. Na základe výsledkov výskumu tejto siete som napísal svoju prvú knihu o reforme poľnohospodárstva v strednej a východnej Európe.
V polovici 90-tych rokov ma požiadali, aby som sa stal členom OECD ad hoc skupiny expertov na poľnohospodárstvo v strednej a východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze. V tejto skupine som často prichádzal do kontaktu a učil sa od dr. Gejzu Blaasa, riaditeľa Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Niekedy v tom čase som tiež prišiel do Nitry, kde som učil v rámci MSc. programu, ktorý Nitra ponúkala v spolupráci s Cornell University. Jeden zo študentských koordinátorv tohto programu, Hamish Gow, neskôr začal pracovať v mojej výskumnej skupine a jeho práca na Slovensku inšpirovala niekoľko vedeckých projektov. V ďalších rokoch som s potešením viedol niekoľko bystrých, mladých študentov, ktorí či už predtým, alebo v tom čase študovali v Nitre. Patria medzi nich Ján Pokrivčák, Artan Qineti, Pavel Ciaian – všetci sa neskôr dostali na významné pozície v rámci SPU v Nitre. V priebehu času som spolu s profesorom Jánom Pokrivčákom a rektorom Petrom Bielikom spolupracoval na niekoľkých medzinárodných projektoch a táto spolupráca trvá dodnes. V rámci tejto spolupráce pravidelne prichádzam do Nitry a vždy sa z toho veľmi teším.
B. Výskum
Môj výskum bol vždy inšpirovaný otázkami „skutočného sveta“, snažil som sa pochopiť, čo sa deje v skutočnosti a ako môžeme situáciu vylepšiť. Celá moja teoretická aj empirická práca bola vedená praktickými otázkami a aktuálnymi politickými problémami. Časť mojej najvplyvnejšej práce, nielen ohľadom strednej a východnej Európy, ale celkovo, je inšpirovaná a začala práve na Slovensku.
1. Rast a vertikálna koordinácia v agropotravinárskych
dodávateľských reťazcoch
V polovici 90-tych rokov sme spolu s Hamishom Gowom boli na stretnutí OECD prekvapení údajmi, ktoré prezentoval Gejza Blaas. Išlo o informácie, ktoré poukazovali na obrat v slovenskom cukrovarníckom sektore – prvé čísla ukazujúce rast v období, keď všetko ostatné bolo ešte stále na zostupe. Naše debaty a Hamishova znalosť regiónu napokon viedli k niekoľkým článkom dokumentujúcim fakt, že nové praktiky manažmentu v cukrovarníckych firmách mali významné dôsledky pre celý agropotravinársky reťazec, vrátane farmárov. Naša počiatočná práca sa zaoberala cukrovarníckym priemyslom na Slovensku, ale inšpirovala neskoršiu prácu v iných sektoroch vo východnej Európe – a neskôr tiež v Číne, Indii a Afrike. Tento výskumný program napokon viedol k veľmi dôležitým náhľadom na fungovanie agropotravinárskych reťazcov a na ich význam pre modernizáciu globálneho potravinového systému v prospech farmárov a rozvoja vidieka. To všetko takisto inšpirovalo prácu vo Svetovej banke vo Washingtone D.C., kde som pripravil významnú správu o vertikálnej koordinácii v agropotravinárskych reťazcoch. Ide o pozoruhodnú súvislosť, že správa pre Svetovú banku obsahovala tiež prípadové štúdie o mliekarenskom a pivovarníckom sektore na Slovensku – a výsledky tejto správy boli prezentované na konferencii Svetovej banky v Bratislave.
2. Politická ekonómia – úloha inštitúcií v reforme politiky
Na seminári EAAE vo Vysokých Tatrách v roku 1992 raný výstup môjho výskumu v oblasti politickej ekonómie poľnohospodárskych politík v strednej a východnej Európe. Tento výskum neskôr vyústil do niekoľkých publikácií (vo Food Policy, ERAE a pod.). Keď Ján Pokrivčák prišiel do Leuvenu po tom, ako bol vedený profesorom Harry de Gorterom na Cornell University v oblasti poľnohospodárskej politiky a fungovania politickej ekonómie, pustili sme sa do výskumného projektu, v ktorom šlo o pochopenie úlohy inštitucionálneho nastavenia rozhodovacieho procesu politík EÚ a vplyvu, aký má na Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). Výsledkom boli dve kľúčové publikácie (v JAE a ERAE).
Hlavné náhľady na tému načasovania reformy SPP vytvorili rámec mojej knihy “The Perfect Storm“, vysvetľujúcej faktory, ktoré umožnili radikálnu Fischlerovu reformu SPP v roku 2003.
3. Reštrukturalizácie fariem a regulácia práce
Dôležitým znakom slovenského poľnohospodárstva je miera, do akej veľké poľnohospodárske podniky prežili proces transformácie a tiež značné redukcia využitia práce v poľnohospodárstve počas prvých rokov transformácie. Zistili sme, že tieto znaky sú v perspektíve medzinárodného porovnania výnimočné.
To nás primälo k výskumu na tému čo ovplyvnilo veľkú rôznosť štruktúr fariem (veľké vs. malé, korporátne vs. rodinné) a čo zapríčinilo obrovské rozdiely v regulácii práce medzi krajinami v transformácii.
Tento výskum viedol k významným zisteniam vo veci role inštitucionálnych reforiem a počiatočných podmienok pri určovaní výsledku transformačného procesu. Výsledkom bolo niekoľko článkov (s Karen Macours a Scottom Rozelle), ktoré vyvrcholili knihou “From Marx and Mao to the Market“ a príspevkom v Journal of Economic Literature, za ktorý sme spolu so Scottom Rozelle získali ocenenie Quality of Research Discovery Award Americkej asociácie poľnohospodárskych ekonómov.
4. Pozemková reforma a nedokonalosti
trhov s faktormi na vidieku
Ďalším jedinečným prvkom z hľadiska medzinárodného porovnania je netypický charakter slovenskej pozemkovej reformy a z nej vyplývajúceho trhu s pôdou, spolu s procesom reštitúcií a následným veľkým počtom malých vlastníkov pôdy, ktorí ju prenajímajú veľkým podnikom.
Snaha pochopiť, prečo to práve takto prebiehalo a prečo to v iných transformačných krajinách prebiehalo inak, inšpirovala niekoľko výskumných článkov na tému pozemkovej reformy (prečo prebiehala v podobných krajinách rozdielne?), fungovania trhu s pôdou (prečo existoval taký rozdiel medzi predajom a nájmom pôdy medzi jednotlivými krajinami?), dôsledkov nedokonalostí na trhu s pôdou. Témou bola takisto otázka, aké boli dôsledky poľnohospodárskych politík pri existencii nedokonalostí na trhu s pôdou a úvermi, a to jednak z perspektívy efektívnosti, ako aj z perspektívy rozdelenia príjmov.
Tieto výskumné aktivity vyústili do niekoľkých príspevkov a kníh, mnohé v spoluautorstve s Liesbet Vranken a Pavlom Ciaianom. Výsledkom práce dr. Ciaiana boli dva príspevky v AJAE, čo je významný úspech a pravdepodobne prvý raz, kedy výskumník zo strednej a východnej Európy niečo také dosiahol.
Táto práca pritiahla mnoho pozornosti zo strany medzinárodných organizácií ako FAO či Svetová banka. Takisto však viedla k dvom významným štúdiám, ktoré sme pripravili pre Európsku komisiu na tému vplyvu platieb z SPP na trh s pôdou a poľnohospodárov v EÚ.
5. Beeronomics: ekonomika piva a pivovarníctva
Počas jednej z mojich návštev Slovenska sme v rámci výjazdu do terénu spolu s Artanom Qinetim a Jánom Pokrivčákom navštívili pivovar Topvar. Vzbudilo to niekoľko zaujímavých otázok o úlohe zahraničných investícií pri reštrukturalizácií sektoru piva a o jej dopadoch. Na dôvažok, náhľady Jána Pokrivčáka o kontraktoch medzi pivovarmi a producentmi jačmeňa na Slovensku inšpirovali ďalšie myšlienky. Tieto myšlienky napokon prispeli k našej aktuálnej práci o ekonomike piva, ktorá kulminovala knihou The Economics of Beer, vydanou v Oxford University Press.
Na záver...
Toto je historická chvíľa, keďže som tu získal mnoho inšpirácií, a teraz tu prijímam túto veľkú poctu. Ešte raz ďakujem pánu rektorovi Petrovi Bielikovi, Vedeckej rade Fakulty ekonomiky a manažmentu a Vedeckej rade Slovenskej poľnohospodárskej univerzity za túto poctu. Očakávam a dúfam, že toto nie je koniec našej spolupráce, ale iba ďalší krok. V súčasnosti sme partnermi v dvoch európskych výskumných projektoch. Teším sa na pokračovania našej spolupráce.
Ešte raz ďakujem.
Johan Swinnen
profesor ekonómie a riaditeľ, LICOS Centrum pre inštitúcie a ekonomickú výkonnosť,
University of Leuven hosťujúci profesor, Stanford University senior fellow, Centrum európskych politických štúdií prezident,
Medzinárodná asociácia poľnohospodárskych ekonómov
Z ĎAKOVNEJ REČI prof. Dr. Sci. Vladimira M. Bautina, rektora Štátnej poľnohospodárskej Timiriazevovej university v Moskve
Vážený pán rektor!
Vážení členovia vedeckej rady!
V mene kolektívu Ruskej štátnej agrárnej univerzity – Moskovskej poľnohospodárskej akadémie K. A. Timiriazeva a v mene svojom blahoželám Vám, študentom, pedagógom a pracovníkom Vašej univerzity k významnému 60. výročiu založenia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
V súčasnosti Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre je známym vedecko-vzdelávacím centrom európskej úrovne, ktoré pripravuje odborníkov s vysokou kvalifikáciou nielen pre poľnohospodárstvo Slovenskej republiky, ale pre veľa štátov východnej Európy. Od momentu svojho založenia univerzita pripravila viac ako 26 tisíc kvalifikovaných odborníkov, ktorí úspešne pracujú ako v poľnohospodárstve, tak aj v príbuzných odvetviach. Bez zveličovania možno skonštatovať, že Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre je najlepšou univerzitou v oblasti poľnohospodárstva na Slovensku.
Spolupráca Ruskej štátnej agrárnej univerzity – Moskovskej poľnohospodárskej akadémie K. A. Timiriazeva so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre má dlhodobú históriu, ktorá sa začala v 50. rokoch minulého storočia. V priebehu celého obdobia medzi našimi univerzitami prebiehala aktívna spolupráca vo všetkých oblastiach akademických aktivít, napr. štúdium študentov a doktorandov na Timiriazevskej akadémii, študijné pobyty, výmenná študentská prax, účasť vedcov Timiriazevskej akadémie na konferenciách a sympóziách.
V súčasnosti sa spolupráca medzi našimi univerzitami uskutočňuje na základe bilaterálnej Zmluvy o akademickej spolupráci.
Dobrou tradíciou sa stala účasť študentov a mladých vedcov na každoročných medzinárodných konferenciách a festivaloch študentskej tvorivosti, ktoré sa konali na obidvoch univerzitách.
Novou etapou v rozvoji spolupráce medzi našimi univerzitami bola v rokoch 2010 a 2011 spoločná Medzinárodná letná škola „Euro-Russian Studies in Agribusiness: EURUS-AGRI“, ktoré sa uskutočňovali na pôde Timiriazevskej akadémie a na pôde SPU v Nitre.
Systém vedecko-vzdelávacej činnosti SPU v Nitre zodpovedá najvyšším súčasným požiadavkám, aplikuje sa viacstupňový systém prípravy odborníkov pre prioritné odvetvia, využívajú sa efektívne prístupy pre riadenie vedeckých výskumov a realizáciu medzinárodných projektov.
Zásluhy univerzity na príprave odborníkov pre poľnohospodárske odvetvia, rozpracovanie inovačných riešení v poľnohospodárskej výrobe a v regionálnom rozvoji vidieka sú uznávané európskym vzdelávacím spoločenstvom.
V tejto súvislosti je vhodné poukázať na vedecko-technické vzťahy medzi našimi univerzitami, najmä v rámci projektu Medzinárodný vyšehradský fond a iné spoločné iniciatívy medzi našimi krajinami.
Úprimne želám Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre do ďalších rokov veľa úspechov, kolektívu pedagógov a vedeckých pracovníkov, študentom a doktorandom nové tvorivé objavy a iniciatívy, zdravie, šťastie a blahobyt!
