Na stolec zasadol tretí z dvanástich mesiačikov. Je mladý, prívetivý a prináša sviatok všetkých žien, ale aj dobrej knihy. Zima sa krok za krokom definitívne porúča. Ešte síce vystrkuje rožky, ale veľa šancí nemá! Už aby tu bola nová jar! Prajeme si dlhšie dni plné tak trochu zubatého slniečka. Nedočkavo čakáme na signály. Medzi prvé patria prvé nežné hlavičky snežienok. Malý zázrak, ktorý vyčarí príroda. Má ich rád náš mladý nadaný florista, ale určite nie je sám. Koľkí ukrývame milú spomienku na bielu kytičku vo váze! A keď sme sa už takto pekne romanticky naladili, ostaňme ešte na chvíľu na tejto vlnovej dĺžke. Dolaďme ju rozprávkou, veď tá nepatrí iba deťom…

Keď pánboh stvoril svet, trávu a kvety, dal im krásne farby od výmyslu sveta. Nakoniec sa obrátil k snehu a povedal mu, nech si vyberie farbu sám. Išiel teda sneh k tráve a pýtal si zelenú farbu. Lenže tráva nedala. Išiel k ruži, aby mu dala červenej farby, k slnečnici po žltú a tak ďalej a ďalej, ale nikde nepochodil. Napokon sa zarmútene posadil k bielej snežienke. Tej ho bolo ľúto a povedala: "Mám len obyčajný biely plášť na sebe, ale keby ti postačil, rozdelím sa s tebou." Sneh sa zaradoval, poďakoval a vzal si od snežienky jej bielu farbu. Od tej doby je sneh nepriateľom kvietkov a keď môže, škodí im. Len snežienke neublíži - tá rastie aj pod ním.

Veríš, neveríš, ale je to milé, však? Nezabudnite teda a potešte kvietkom toho, koho máte radi. V každom ročnom období je na to príležitostí až-až. No jar je na to zvlášť ako stvorená. Len pozor na snežienky, zdá sa mi, že sú zákonom chránené!

KATARÍNA POTOKOVÁ