" ...takže vy tu v Amerike takto pečiete chlieb! V chladnej porcelánovej mise, miesite kovovou lyžicou, v popoludňajšom čase! Nečudo, že tie vaše výtvory sa ničomu nepodobajú a nezaslúžia si pomenovanie chlieb. Tak, po prvé, piecť treba za svitania, keď sa nočná tma miesi so svitom vychádzajúceho slnka a v takej kuchyni, ktorá nie je studená od porcelánu a smaltovaného riadu ako nemocnica. V hlbokom, podlhovastom drevenom koryte, nie v porceláne, ale v dreve, ktoré je človeku blízke. Koryto musí byť hlboké a dostatočne dlhé, aby sa na jednom konci zmestila múka, na druhom kvasiaci, kysnúci, pohybujúci sa živý kvások, do ktorého sa vždy vkladá odrobinka z cesta predchádzajúceho chleba, aby sa stáročná reťaz pečenia chleba nepretrhla...Potom sa miesi, kým nevznikne kysnúca mäkká hora cesta, ale nie kovovou lyžicou, lež ženskou rukou, ktorej životodarné teplo prúdi do nášho každodenného chleba..."

Béla Bartók, hudobný skladateľ