V to ráno došli v debnách a košoch veľké zásielky rakov z Nemecka. Trh zaplavili aj biele ryby z Holandska a Anglicka. Vybaľovali sa zlatohnedé rýnske kapry, také krásne svojím červenkavým kovovým leskom, so šupinami ako pásikmi bronzového emailu; potom kovovosivé veľké šťuky, tí suroví vodní zbojníci, roztvárajúci svoje dravčie papule; ďalej temné a veľkolepé liene, ponášajúce sa na červenú meď, potiahnutú zelenou patinou. Koše hrúzov a okúňov, kopy pstruhov, hŕby belíc, obyčajné ryby chytané do čereňa tvorili prostred tej prísnej zlatej hnede, fľaky veselej bielej farby oceľovobelasých chrbtov, prechádzajúcich postupne do priehľadnej jemnosti brúch; veľké snehobiele riečne fúzače tvorili ostrý svetlý tón v tomto kolosálnom zátiší. Do nádrží pomaly vsýpali celé žochy mladých kaprov. Koše úhorov sa prázdnili razom a padali na dno nádrží ako jediné klbko hadov, zatiaľ čo veľké úhory, hrubé ako detská ruka, najprv zdvihli hlavu a potom vkĺzli pod vodu svižne ako užovky skrývajúce sa v húštine.

E. Zola: Brucho Paríža