Odborníci na víno hovoria totiž o vínach ako o živých bytostiach, ba ako o ľuďoch, čím sa tak trochu ocitajú v mojom odbore, pretože rôzne ľudské vlastnosti a hodnoty sú práve povolaním spisovateľa. Teda veľkí profesionáli vedia hovoriť o vínach rázovitých a o vínach elegantných, poznajú vína plné živosti, energické a jadrné, alebo vína mäkké, plného tela, kypré a bohaté. Toto víno je menšie, ale elegantné a milé, iné je jednoduché, ale živé a príjemné, tretie je teplé a mäkké, štvrté harmonické, iné telnaté, zamatové, iné zas guľaté alebo drsné. Sú vína v najlepšom veku alebo nedospelé, alebo také, ktoré prekročili svoj vrchol a tak ďalej...Sú vína žoviálne a vína melancholické, ale rád by som poznal napríklad víno letory flegmatickej, alebo víno povahy nežnej, zasnenej a hĺbavej. Sú vína elegantné a ušľachtilé, chcel by som sa stretnúť s vínom jednoduchým, ale múdrym ako Sokrates…
Karel Čapek

Nadarmo pije, kto sa v tom nekochá.
Rabelais: Život Gargantua a Pantagruela