Lietanie vo vyšších sférach. Neviem, možno. Zdá sa byť neskutočné, ale z pohľadu mojej maličkosti vlastne reálne. Celé to spočíva na UHLE POHĽADU. V praxi aj samotné "spočinutie" závisí od správneho prístupu, ktorý mení hodnotu a samozrejme výsledok. Vadia snáď niekomu moje prístupy, keď výsledky vravia sami za seba? Chytiť tak rutinu v správnom rozhodovaní. To by bol sen! Život by sa mi mlel a ja by som si len hovel na slnku svojej nedotknuteľnosti. Stal by som sa absolútnym pánom seba samého, všetkých situácií a už by ma nikdy nič nemohlo prekvapiť, zaskočiť. Svetské i duchovné záležitosti by kĺzali mojím dokonalým prístupom a ja, reflektujúc svetu absolútnu pravdu, by som prestal pôsobiť ako identita jedinca a stal by som sa neprehliadnuteľnou súčasťou života všetkých. Pozdvihnutý na ten najvyšší piedestál, superveľmoc sám sebe, ocitol by som sa v úlohe žijúceho boha, ktorý by zatieňoval a žiaril súčasne. Mávnutím ruky by som ničil konvencie, zavrhoval zavrhnutiahodné, vyzdvihoval vyzdvihnutiahodné...
Áno, presne toto je moja predstava vlastného zdokonalenia, premeny svojho doterajšieho prízemna v najvyššie sféry, a to všetko len na základe nového prístupu. Preto nebudem viac otáľať, nebudem viac popierať samého seba a s výhľadom jagavej budúcnosti púšťam sa strmhlav do života, cestou najkratšou, cestou správnych rozhodnutí a ZAJTRA OPÚŠŤAM ŠKOLU!!! Nezmysel? Nie, len zlý uhol pohľadu...
-krén-

Vyššie sféry