Posledné týždne augusta venovali cibuli. Dlhý rad dievčat rozvinuje sa po celej dĺžke cibuľovej plantáže a krok za krokom, pekne rúče vykopáva tú božiu cibuľku, hádžuc jej čistučké voňavé hlavičky do ozrutných košov. Vôňa cibule zvádza k hriechu. Vôni cibuľky neodolá ani tá najcnostnejšia dievčina. Okopáva, vyhrabuje, potom sa len potmehúdsky obzrie a ani sa nenazdá, už aj zmizne niekoľko cibuliek v kapsičkách spodného sukňového labyrintu. Nie je to krádež. Je to len láska k zemi a jej vonnému plodu, cibuli. Kto ešte neskúsil, neveril by, aký to pôžitok po ťažkej práci, na poludnie či pred večerom, pri zurčivom topoľníckom potôčiku, v tráve ležiac, čierny chlebík prikusujúc, vodu bachrúc - žuvať sviežu, osolenú cibuľku. Že páchneš od nej? Ej, veď choďže aj s takýmito degenerovanými úsudkami. A čože na tom? Napokon, stýkaj sa a bozkávaj iba s ľuďmi prirodzenými a na rozmaznanú panskú čvargu sa vykašli!

Gejza Vámoš: Odlomená haluz