Zemiaky sú rozprávková plodina, obstoja na suchu, obstoja v mokre a rastú. Vzdorujú počasiu a veľa znesú a keď s nimi človek zaobchádza len trošku pekne, odmenia sa mu päťnásobne. Zemiaky nemajú životodarnú šťavu hrozna, majú však mäsitosť gaštanov, môžu sa podľa ľúbosti vysmážať alebo variť a hodia sa ku všetkému. Človek môže byť bez chleba, keď však má zemiaky, je vždy čo jesť. Zemiaky sa dajú piecť v horúcom popole a poslúžia ako večera, dajú sa variť vo vode a poslúžia ako raňajky. A čo k nim? Stačí málo, zemiaky sú vďačné, hrnček mlieka alebo soľ. Bohatí k nim užívajú maslo, chudobní si ich osolia štipkou soli z misky."

Knut Hamsun: Matka zem

Gazdiná doniesla misu na stôl, plnú posolenej švábky, obsypanej kyslou kapustou a znamenite omastenej. Vidno, že toto sviatočné jedlo iba kvôli hosťovi pripravila. Na vrchu sa červenali škvarky vypražené, chrumkavé...."

Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie