Dnes
Dnes mám chuť ísť vlastnou cestou
Dnes mám chuť opäť žiť
Na kolená položiť toto malé mesto
A čosi z hlavy vypustiť
Dnes mám chuť ísť vlastnou cestou
a nepočúvať večné príkazy
Urobiť raz rázne gesto
A nechať seba už raz žiť
Dnes mám chuť ísť vlastnou cestou
Nerozbíjať výklady
Chcem sa vysmiať egoistom
Len tak byť
Pre všetkých
Pre všetkých, čo milujú skoré rána
Pre všetkých, čo majú radi slnko
Keď sa rodí z nočnej tmy
Pre vás píšem tieto riadky
Z pavučiny, čo upletú len pre mňa pavúky
Pre tých, čo radi pijú kávu
Keď sa ráno rodí z nočnej tmy
Čo počúvajú, ako vonku rastie tráva
Ako zvony začínajú biť
Pre tých, čo majú radi skoré rána
Keď sa všetko iba prebúdza
A vo vlasoch lesknú sa vám kúsky rannej rosy
Vtedy, keď si slnko ešte len pretiera oči
Keď máš chuť behať po tráve bosý
Pre všetkých, čo vedia vychutnať si čaro
Jari a majú radi oblohu
Pre tých, pre ktorých sú mraky písmenkami
A hrajú sa s nimi v obloku
A.T.
vRAJ
Nezvyknem písať
pri dennom svetle
a nemám verše na predaj
no niekedy
sa mi polovážne stáva
že k zrnkám piesku
sypem horký čaj
lebo cukor odkladám si
slaná
veršov na okraj
nie všetko zdá sa
tak ako je
vraj
uzlík z pavučiny
rozlievaš sa
na nežnú kôpku čriepkov
sladkých sĺz šťastia,
keď zaspávam ti v náručí
a zaľúbená ako blázon
uväzujem mašle z pavučín,
lebo pavúk pútnik
nechal nás tu spojených
a živých,
aby sme sa nestratili v tme,
keď zhasne prvé poblúznenie.
kamarát do sna
vošla som do sna.
do tvojho a bez pozvánky
poprehadzovala som všetko podľa svojej chuti.
dala som sľub
a vzala si nádej.
možno mi niekedy odpustíš
moju
opovážlivosť
a zobudíš ma skôr
ako svetlo tiene potopí
v zabudnutí
strachu.
zabudnuté kura
mením sa na koňa s tromi hlavami
na zimu malých teplých bytov
mením sa na smiešne obavy
s dlaňou niekde v pustom piesku
skrytou
počítam koľko vianoc do perín
daruje deťom Ježiško
a koľkokrát sa ešte sama vyspím
kým nás zoznámia
zamŕzam v základoch
neznesená