Učiteľom
Sú práve ako sťahovavé vtáky
a presne ako padajúca hviezda.
Ujdime z polí ako divé maky
a oni - vážni - s dlaňou plnou lásky
naveky v nás hniezdia.
Vyjadrenie vzájomnej úcty. Tieto slová charakterizujú stretnutie bývalých pedagógov i ostatných zamestnancov Fakulty ekonomiky a manažmentu, ktoré sa uskutočnilo v stredu 14. marca. Myšlienkou podujatia je informovať kolegov dôchodcov o dianí na fakulte a vytvoriť atmosféru, v ktorej si môžu zaspomínať na obdobie, keď na nej pôsobili. "Zásluhou tejto generácie pedagógov boli vytvorené základy, na ktorých dnes fakulta stojí. Každý z bývalých zamestnancov, či už bol radovým alebo technickým pracovníkom, učiteľom alebo akademickým funkcionárom, má podiel na jej rozvoji," povedal na stretnutí dekan FEM Peter Bielik. "Je našou povinnosťou vtiahnuť staršiu generáciu do súčasného života fakulty, aby nemala pocit, že ju už nikto nepotrebuje. Preto sa snažíme o vytvorenie peknej atmosféry." Dôkazom úprimnosti slov dekana boli aj emotívne vystúpenia doc. Dominika Čaprnku a prof. Tibora Palku, ktorý nazval stretnutie "prenádherným, doslova rodinným večerom".
A čo si o učiteľskom povolaní myslí 86-ročný Ľudovít Kohút, najstarší medzi prítomnými pedagógmi? "Byť dobrým učiteľom je umenie. Lebo on nielen učí, ale aj vychováva. Koľko lásky žiakovi dá, toľko sa mu vráti. To je rovnica. Prácu učiteľa si však mladí ľudia vedia oceniť až keď dospejú a vtedy ohodnotia vzťah, ktorý k nim učiteľ mal. Pochádzam z Oravy a ako malý chlapec som túžil byť organistom v dedinke Hámre. Pamätám si, ako sa stará mama smiala môjmu snu, tvrdila, že nemôžem byť organistom, lebo v dedinke nebola fara ani farár. A tak som sa stal učiteľom. Moja životná skúsenosť hovorí, že učiteľské povolanie je poslaním. Človek sa s tým darom musí narodiť, tak ako kňaz či básnik."