Slovko "na ihrisku" som nepoužil náhodou, nakoľko aj v hľadisku prebiehala konfrontácia hlasiviek domácich a levických priaznivcov. Zatiaľ, čo nitrianski diváci tradične povzbudzovali basketbalovým (čiže inteligentným a slušným) spôsobom, o časti "tiež fanúšikov" z Levíc sa to povedať nedá. Neboli totiž na úrovni svojich hráčov. Počas veľkej časti zápasu skandovali na adresu SBA, rozhodcov a v neposlednom rade na domácich hráčov tie najvulgárnejšie výrazy. Na to sme si už však (žiaľ..!) mohli zvyknúť. Mňa osobne však šokoval spôsob reakcie týchto ľudí na vynikajúci výkon amerických hráčov tmavšej pleti v nitrianskom drese. Mimochodom, na typ hráčov, od ktorých sa celý svet učil hrať basketbal! Permanentné používanie slabík hu-hu-hu, dnes už totiž človek počuje len od "určitej" vrstvy obyvateľstva. Verte mi, že som takúto skupinu na basketbale neočakával. A už vôbec nie v čase, keď celá Európa a svet na všetkých športoviskách urputne bojujú proti rasizmu. Jednoducho povedané: táto skupina ľudí pokazila nielen môj športový zážitok, ale celý večer. Chcem veriť, že toto bola ojedinelá skúsenosť a že sa s ňou už (aspoň) na basketbale len tak ľahko nestretnem. Levičanom odkazujem, aby sa od podobných divákov a ich praktík čo najdôraznejšie dištancovali, lebo sa im to v budúcnosti určite vypomstí.
