Všetko je iné všetko sa mení
spomienky sú krehké ako starý porcelán
zrazu je cítiť vôňu jabĺk v jeseni
a vidím teba ako sedíš pri starej skrini
a počuť jemný šuchot papiera

chcem zasa byť malá
a s tebou sa chcem hrať
skrývať sa pod starý orech a donekonečna sa smiať
chcem aby si ma znovu uložila do postieľky
a vedľa mňa si ľahla spať

tak prosím bože aspoň na chvíľu mi to dovoľ
aspoň na chvíľu ma tam vráť
veď presne viem kde boli dvere
pamätám ako vŕzgal pánt
viem ako kvitli kvety na studenej chodbe

pamätám si vôňu čerstvého mlieka
a na chlieb s medom ešte stále cítim jeho chuť
len na chvíľu sa tam vrátiť
len na chvíľu nezabudnúť

ALEXANDRA TAKÁČOVÁ