Ani vo sne by mi pred 45 rokmi nenapadlo, keď sme POĽNOHOSPODÁRA vyrábali doslova na kolene, že každé jeho nové číslo si budem môcť o niekoľko desaťročí prečítať na obrazovke osobného počítača kdekoľvek na svete!
Pri výrobe prvých čísiel rozmnožovaných na cyklostyle (skôr narodení vedia, o čom hovorím a pozdravujem aj "otca" Poľnohospodára, dr. Ľ. Kohúta!), často sme boli pomaľovaní ako dvorní šašovia, modrí, červení aj čierni od používaných farieb. A neskôr aj v tlačiarni. Kdeže sú tie časy, keď sa každé písmenko vylisované do olova osobitne hľadalo v zásobníkoch, aby sa postupne poskladal titulok článku. A text, ten sa prácne sádzal na veľkých, zložitých tlačiarenských strojoch a odlieval do ťažkých cínových riadkov, ktoré sa tak isto ručne "zalamovali" do strán, z ktorých každá vážila viac ako 20 kg. Bola to práca ťažká, zložitá, špinavá, ale pre nadšencov zaujímavá a tak trochu aj tvorivá. Ale tú drinu a špinu sme občas nielen sebe, ale aj študentom trochu spríjemnili: na 1. apríla, 1. mája, Silvestra, niekedy aj pred prázdninami sme im dali voňavého POĽNOHOSPODÁRA. Skutočne sa do farby v tlačiarni pridávala voňavka! V jarných mesiacoch tak niekedy POĽNOHOSPODÁR voňal orgovánom či konvalinkami, v zimných zase levanduľou. Študentov sme tak chceli aspoň z recesie trochu uvoľniť, spríjemniť a uľahčiť im skúšobné obdobie...
Takí sme boli, my, študenti, ktorých zaujímalo písané slovo od prvého až po piaty ročník štúdia na VŠP. Tá skupinka začínajúcich básnikov, fejtonistov, esejistov, rozprávkarov, reportérov, vtipkárov-výtvarníkov - Vlado Markovič (zomrel), Dana Dorčiaková, Ondro Lastivka, Gejza Blaas, Fero Mach, Ivan Straka (zomrel), Igor Kúdelka a mnohí ďalší doslova žila s POĽNOHOSPODÁROM a v stálych rubrikách s vtipom písala históriu študentského života svojej doby cez úspechy, sny, sklamania, osobné lásky, problémy i "prúsery"... Tým bol náš časopis mladícky, zaujímavý a tak pedagógmi ako aj študentmi vyhľadávaný. Bol doslova zrkadlom študentského života. Zábavné tematické stránky vydávané pri určitých príležitostiach (1. apríl, silvestrovský koniec roka, imatrikulácia, promócie a pod.), to bola študentská recesia takmer umeleckými scénkami, písaným alebo kresleným humorom, ktorému sa nevyhli ani pedagógovia, ktorí sa sami na sebe vtipne zabávali.
Ako bývalý študent-redaktor POĽNOHOSPODÁRA(1963-1964) želám súčasným študentom, aby v priebehu vysokoškolského štúdia zažili čo najviac veselých príhod, ktoré dávajú životu tú pravú korenistú príchuť a v spomienkach im zostanú ako najkrajšie v živote, tak ako mne celé vysokoškolské štúdium, a preto VŠP či SPU je stále moja alma mater. A určite budú mať ešte väčšiu odozvu, keď sa s nimi a s radosťou podelia na stránkach POĽNOHOSPODÁRA so svojimi súputníkmi.
Redakcii POĽNOHOSPODÁRA do ďalšej päťdesiatky želám neutíchajúci elán a energiu, plný batoh nápadov, aby váš časopis bol stále obľúbenejší, zaujímavejší a čítanejší... Päťdesiatročná tradícia ho k tomu predurčuje.