Hlboko si vazim cti, ktorej sa mi dnes dostava. Je to
prvy cestny doktorat, ktory preberam, od nastupenia do fun-
cie generalneho riaditela FAO pri Organizacii Spojenych naro-
dov. Prijimam ho nielen vo svojom mene, ale aj v mene FAO.
Som hrdy, ze takymto sposobom budem spojeny s vasou vysokou
skolou, ktora hra v polnohospodarstve vasej krajiny klucovu
ulohu. Chcel by som vyjadrit uznanie vasmu rektorovi Kaba-
tovi a jeho predchodcom za ich mudrost a organizacne schop-
nosti pri zabezpecovani plynuleho chodu vysokej skoly s
viac nez 4000 studentmi. Som si isty, ze vsetci, ktori ste
sa tu zhromazdili, ste hrdi na pracu pre tuto prvotriednu
vysoku skolu, ktora produkuje vedcov, vyskumnych pracovni-
kov a inzinierov, tvoriacich jadro polnohospodarstva tejto
krajiny.
Kedze mam dnes privilegium oslovit akademicku obec a
studentov, rad by som spomenul historiu FAO, organizacie
ktora tento rok oslavi 50. vyrocie svojho vzniku. Z inicia-
tivy prezidenta USA Franklina D. Roosevelta zvolali 18. 5.
1943 konferenciu Spojenych narodov, tykajucu sa potravin a
polnohospodarstva v Hot Springs vo Virginii. Zucastnili sa
jej predstavitelia 44 krajin, ktori schvalili deklaraciu a
podpisali zaverecny dokument. Uvodna veta deklaracie znie:
"Tato konferencia sa kona uprostred jednej z najvacsich
vojen, ake boli kedy vedene, s plnou doverou vo vitazstvo.
Uvedomujeme si svetove problemy s potravinami a polno-
hospodarstvom a vyslovujeme nadej, ze je mozne dosiahnut od-
stranenie nedostatku potravin, vhodnych a potrebnych pre
zdravie a silu vsetkych ludi." Prve zasadanie FAO sa usku-
tocnilo v Chateau Frontenac v Quebecu od 16. oktobra do 1.
novembra 1945. Medzi 34 zakladajucimi statmi bolo i Ces-
koslovensko. Sestnasteho oktobra 1995 si v tej istej sale
pripomenieme 50. vyrocie zalozenia FAO a pri tejto prilezi-
tosti 171 clenskych statov podpise "Quebecku deklaraciu",
dokument, zdoraznujuci ich zavazky k zakladnym principom
organizacie.
Ked sa pozerame do buducnosti, ulohy, ktore sa vyna-
raju pred nami, su v mnohych ohladoch rovnake, ako tie,kto-
re dominovali pocas piatich desatroci existencie FAO. Od
roku 1945 sa vsak zmenila situacia, v ramci ktorej sa svet
pokusa riesit problemy s potravinami. Dnes sa globalna eko-
nomicka situacia zlepsuje. Velka cast rozvojoveho sveta
preukazuje pozoruhodnu ekonomicku dynamiku. Avsak celosve-
tova potravinova situacia je daleko od dosiahnutia ciela -
- odstranenia hladu a podvyzivy, ktory si vytycila svetova
potravinova konferencia v roku 1974.
Na sucasnej europskej scene je najpozoruhodnejsou cr-
tou obdobie prechodu na trhovo orientovany system. Krajiny
vychodnej a strednej Europy prechadzaju procesom reforiem,
pre ktory neexistuje ziaden model z minulosti, ktory by mo-
hli nasledovat. Avsak skusenosti, nazbierane za poslednych
pat rokov jasne naznacuju, ze pri prechode na novy system
je rozhodujuca vhodna makroekonomicka politika, ako aj vho-
dne narodne a miestne institucie. V niekolkych krajinach
transformacia negativne ovplyvnila zivotnu uroven obyvatel-
stva az do takej miery, ze v dosledku znizenych prijmov
velke skupiny populacie celia podvyzive.
Co sa da urobit za sucasneho stavu, aby sa zmiernila
situacia s podvyzivou? Co viac moze urobit medzinarodna
komunita, aby vysla v ustrety potrebam clenskych statov co
sa tyka vstupov kapitalov a riadiacich schopnosti? Moze sa
za pomoci novych pristupov vyriesit otazka starostlivosti o
prirodne zdroje, obzvlast o podu? Ako mozno kombinovat cha-
rakter vidieka s komercionalizaciou polnohospodarstva? V
snahe zodpovedat niektore zo spomenutych otazok som zacal s
prehladom politiky, programu a struktur FAO, zmenou systemu
riadenia nasej cinnosti, budovanim novych struktur ako je
"Centre of Excellence", hladanim vacsej decentralizacie,
ktora by lepsie sluzila clenskym krajinam; smerovanim k
vacsej efektivnosti; znovuzdoraznovanim lokalnych a regio-
nalnych priorit. Nebudem hovorit podrobne o navrhoch, ktore
som predlozil Rade FAO, spomeniem len niektore z najdolezi-
tejsich iniciativ, ktore sa v sucasnosti realizuju. Je to
specialny program riesenia problemu hladu vo svete cestou
zvysenia vyroby potravin v krajinach s potravinovou nedos-
tatocnostou a likvidaciou chorob a nakaz zvierat. Dalej je
to program regionalnej spoluprace krajin s podobnymi prob-
lemami. Vyzyvam v nom krajiny strednej a vychodnej Europy,
aby opatovne nadviazali vzajomnu hospodarsku spolupracu.
Dalsi program venuje mimoriadnu pozornost zastupeniu exper-
tov jednotlivych krajin v ustredi FAO. Pristupujeme k zria-
dovaniu piatich subregionalnych kancelarii a k vytvaraniu
programovych centier FAO. Prioritu bude mat restrukturali-
zacia polnohospodarskych, rybarskych a lesnickych sektorov
v tychto krajinach. Poskytneme im pomoc pri ziskavani fon-
dov v sulade s tezami o externej technickej pomoci. Osobit-
nu pozornost budeme venovat aktivitam, tvoriacim prijmy vo
vidieckych oblastiach. Subregionalny urad bude poskytovat
zvlastnu pomoc pri podpore vladnych programov v oblasti po-
litiky polnohospodarskych analyz, vybudovania institucii,
ochrany prirodnych zdrojov pred ich znecistenim, restruktu-
ralizacie sektora zivocisnej vyroby, vyzivy, polnohospodar-
skych informacnych systemov a polnohospodarskych struktur.
Tieto zmeny sa budu uskutocnovat v uzkej kooperacii s inymi
medzinarodnymi organizaciami, bilateralnymi darcami a gran-
tovymi agenturami.
Aj ked FAO za uplynulych patdesiat rokov dosiahlo nie-
ktore ciele, nadeje zakladajucich clenskych statov ostali
nesplnene. Preto je dolezite zmobilizovat sily, energiu,en-
tuziazmus a talent vsetkych, ktori budu na programoch FAO
participovat. Nasa organizacia bude potrebovat novu a este
silnejsiu podporu od vlad a narodov, pretoze je treba zmenit
idealy na realitu.
(kratene)